Mrazivý príbeh: Brat sa upil na smrť, keď sa dozvedel, že jeho láska emigrovala a urobila toto!

Robo bol odo mňa len o rok starší. Mali sme veľa spoločných kamarátov a spolužiakov. Bol to bystrý chlapec a veľký krásavec. Všetko dokázal otočiť na zábavu, bol veľmi obľúbený. No keď prišla puberta, začal fajčiť, neskôr si rád vypil. A keď si vypil viac, bol veľmi agresívny.

Začala som mať oňho obavy. Bol nevypočítateľný, s každým sa chcel hneď biť. No našťastie si našiel priateľku Adelu, ktorá ho vedela skrotiť a alkohol mu zakázala. Brat, zamilovaný až po uši, sa veru držal, pre svoju lásku by urobil aj nemožné.

Robo mal s Adelou veľké plány, no žiaľ láska nebola obojstranná. Blondínka s tmavými očami ako uhlíky však Roba priťahovala ako magnet.

Po škole šiel na dva roky na vojenčinu. Adela si s ním písala, no časom sa odmlčala. Robo mi zavolal, nech za ňou zájdem, aby vedel, čo sa deje. Išla som za Adelinou kamarátkou, ktorá ma veru nepotešila. Vraj Adela emigrovala do Nemecka s nejakým starším mužom. Nemohla som tomu uveriť. V tých časoch bol návrat nemožný. Ako sa tak mohla rozhodnúť, podstúpiť takýto nenávratný krok? No a ako to povedať Robovi?

Hneď sa ma pýtal, či má iného? Potvrdila som to, zvyšok že mu poviem neskôr, i tak bol nešťastný a znovu začal popíjať. Mal aj niekoľko priestupkov, takže si vyskúšal aj vojenské väzenie.

Keď som mu konečne o Adele povedala pravdu a on sa po dvoch rokoch vrátil domov, začal si užívať s dievčatami, ktoré striedal. Žiadnu nemal rád. Vypĺňal si len voľné chvíle. Veľa čítal a pekne maľoval, ale alkohol z neho robil sebeckého a nepríjemného človeka. Nikto nedokázal nahradiť jeho Adelku.

Začal mať problémy s pečeňou, ležal aj v nemocnici. Keď sa trochu zotavil, prepustili ho domov s tým, že nesmie piť. Vydržalo mu to týždeň. Komu niet rady, tomu niet pomoci...

Prišla Nežná revolúcia, Robo hneď zanechal prácu a začal sa priživovať na mame. Skoro nič nejedol, len lial do seba lacné víno. Adela sa vrátila z Nemecka. Keď som jej priamo povedala, v akom stave Robo je, nechcela ho viac vidieť.

Z Roba sa stala troska. Ledva chodil, násilím som ho vzala do nemocnice. Lekár mi povedal, že sa mu už nedá pomôcť a máme sa pripraviť na najhoršie. Zavolala som Adele a uprosila ju, nech ide poslednýkrát za ním. Išli sme teda spolu do nemocnice. Nevedeli sme, či ju ešte spozná, lebo odvtedy, čo sa nevideli, prešlo niekoľko rokov. A Robo začal mať poruchy vedomia.

Adela vošla do izby, na Roba bol strašný pohľad. Dlho na ňu hľadel a nakoniec vyslovil: „Láska moja.“ Adele vyhŕkli slzy, mne tiež. „Hlavne, že si sa vrátila,“ povedal Robo skoro šeptom. Odišli sme smutné a brat krátko nato chorobe podľahol.

Na pohreb prišla aj Adela, po celý čas netušila, ako veľmi ju má rád. Alkohol je pliaga, ktorá dokázala zničiť život mladému chlapcovi zamilovanému do jedinej na celom svete...