Musela podstúpiť cievnu OPERÁCIU, ktorá zmenila všetko... Neuveríte, aké náhody sa diali, DIVY

Pri cievnom vyšetrení doktorka skonštatovala, že mám cievny systém ako poriadne starý človek. Bola som z toho zhrozená. Navrhla mi vytiahnutie žily od stehna po členok. Že žila je zhrubnutá a je v nej veľký tlak. Je to vraj veľmi nebezpečná diagnóza, môže sa skončiť infarktom alebo mŕtvicou.

Išla som do nemocnice objednať sa na operáciu. Ani som neverila tomu, že sa to stane skutočnosťou. Dostala som termín o štyri mesiace. No nakoniec mi prišla správa z poisťovne, že musia operáciu preložiť na neurčitý termín, pretože robia iba akútne stavy.

Aj som si trochu slobodne vydýchla, čím bol termín kratší, tým viac som sa obávala podstúpiť operáciu.

Takto som prežívala ďalšie dni a mesiace. Noha ma bolela, zase som skončila na cievnom oddelení. Doktorka mi navrhla operáciu laserom. Že je to operácia podobná zubnému ošetreniu, trvá tak hodinku. Dala mi blízky termín na jednodňovú operáciu ako samoplatca.

Tesne pred operáciou mi zavolala sestrička z cievneho, že doktorka ma z vážnych rodinných dôvodov nemôže operovať. Tak to je smola, povedala som si. No napadlo mi ešte riešenie, či by mi to nezoperoval iný doktor. Do polhodiny mi sestrička zavolala, že pôjdem k inému doktorovi.

Prišiel deň D. V čakárni prišiel ku mne doktor, ktorý mi bol povedomý. Keď sa predstavil, hneď som vedela, že je to sused mojej babky a strýka počas detstva.

Na sále som doktorovi povedala, že sa poznáme. Veľmi sa potešil, mal moju babku a strýka veľmi rád. Dokonca si pamätal aj podľa mena na bratrancov a sesternicu. Bola príjemná nálada, šesť vpichov bola hračka. Aj sestrička skonštatovala, že som v dobrých rukách.

Po dvadsiatich minútach som predpokladala, že ma čaká ešte niečo vážnejšie, bolestivejšie. No po ďalších desiatich minútach doktor povedal, že pomaly končíme. Však to malo trvať hodinu, čudovala som sa a veľmi sa tešila.

Doktor skonštatoval, že bolo načase urobiť tento zákrok, že mám šťastie, prišla som v hodine dvanástej. Keby som dostala mŕtvicu a ostala na vozíčku ako ťarcha celej rodiny, určite by som si to vyčítala celý život.

Doktor mi dal inštrukcie, že mám nosiť kompresívnu pančuchu, veľa chodiť, bicyklovať, cvičiť a piť veľa tekutín. Bola som šťastná, že nebudem musieť celé dni ležať. Tak som si spojazdnila bicykel, ktorý ležal úhorom niekoľko rokov. Každé ráno som sa bicyklovala, najprv dvadsať minút, no zvýšila som to postupne na hodinu.

Po kontrole bol doktor spokojný, že je všetko v poriadku. Potešilo ma to. No čo bolo na všetkom najlepšie, že bicykel mi chýbal, a tak som neupustila od nového zvyku a bicyklujem denne. Bez bicykla by deň ani nebol dňom. A navyše sa mi podarilo aj krásne schudnúť niekoľko kíl, ktorých som sa nevedela zbaviť celé roky...

Tatiana

Ak aj vy máte zaujímavý príbeh, napíšte nám ho na email novycasprezeny@novycasprezeny.sk s heslom Nikdy by mi nenapadlo a my vás odmeníme pekným darčekom!