Prišla do USA, keď mala 10 rokov. Jej otec vyhral zelenú kartu a zobral ich so sebou. „Bola som ešte malá a myslela som si, že celá Amerika je Disneyland,“ spomína na svoju naivitu. „Dnes viem, že v USA je dobrý život len vtedy, ak človek ťažko pracuje. Nič tu nie je zadarmo a takmer každý má dve práce, aby vyžil.“ Petra vie, o čom hovorí, ako slobodná matka sa musí naozaj obracať. Ale na druhej strane vraví, že táto krajina vie dať vždy druhú šancu, lebo je tam veľa možností, ako si zlepšiť život. A práca sa vždy nájde. 

So synom radi chodia do parku aj k moru. Nateraz sa týchto radovánok museli vzdať.
So synom radi chodia do parku aj k moru. Nateraz sa týchto radovánok museli vzdať.
Zdroj: archív P. B.

Študuje sa tam ľahšie

Na začiatku bývala v mestečku New Brunswick, ktoré je známe rôznou etnicitou. Mesto je plné Hispáncov, Španielov, Portoričanov, Mexičanov. „Keď som nastúpila prvýkrát do školy, bola som jediná beloška. Kým som si nevšimla jedno dievča, ktoré vyzeralo podobne ako ja. Prihovorila som sa jej a zistila, že hovorí po poľsky. Potešila som sa a stali sme sa kamarátkami. Ja, ona a jej sestra sme boli na škole jediné belošky.“ Neskôr študovala na strednej škole obchod a ako sama vraví, v Amerike sa študuje ľahšie. „Viem to porovnať so Slovenskom, lebo v dvanástic rokoch ma mama na chvíľu vzala do Košíc, a tak som si vyskúšala oba školské prístupy. Ten slovenský bol neporovnateľne ťažší.“

 

Teraz pracuje z domu aj vyučuje syna

Keď sa vrátila späť a urobila si maturitu, začala si hľadať prácu. A na americké pomery ju našla celkom rýchlo. Vysvetľuje nám, že absolventi stredných odborných škôl musia čakať dlho, kým si nájdu adekvátnu prácu so svojím zameraním. „Mne sa to podarilo po dvoch rokoch, za čo som nesmierne vďačná a spokojná.“ V súčasnosti pre koronavírus pracuje z domu. „Vírus je tu stále aktívny, dali mi z práce počítač a pracujem online ako väčšina.“ Aj jej syn je doma. Školy sú zatvorené. „Prebieha online vyučovanie, všetko teraz robíme len cez internet.“ 

Miluje peruánske jedlo natoľko, že sa ho naučila variť doma.
Miluje peruánske jedlo natoľko, že sa ho naučila variť doma.
Zdroj: shutterstock

Ľudia sú málo priateľskí

Ak jej niečo chýba, tak je to srdečnosť ľudí. „Nepáči sa mi, že ľudia sú chladní. Na Slovensku som poznala všetkých susedov, a keď som niečo potrebovala, stačilo zájsť za niektorým z nich a pomohol mi. Tu v Amerike nikoho nepoznám.Tu si každý hľadí svojho, každý veľa pracuje, priateľstvá sa tu nenadväzujú.“ Ani po presťahovaní sa to nezlepšilo. Ale Petra sa cíti aspoň bezpečnejšie.

„V New Brunswicku sa nebývalo zle, ale bolo to tam nebezpečné. Stále sa tam niečo dialo – bitky a vraždy. Presťahovala som sa do mestečka Highland Park. Je to malé mestečko, ktoré je blízko New Brunswicku, ale je tu ticho a oveľa nižšia kriminalita.“ Nevýhodou je, že všetko je od ruky a miestna hromadná doprava nefunguje ako na Slovensku. „Jeden autobus chodí raz za hodinu, takže bez auta sa nikam nedostanem. Napríklad potraviny sú odo mňa vzdialené asi hodinu pešo.“ 

Parky v New Jersey sú pre koronavírus stále zatvorené.
Parky v New Jersey sú pre koronavírus stále zatvorené.
Zdroj: shutterstock

Jedia v reštauráciách

„Mnohí si myslia, že keď zarábame viac ako na Slovensku, tak sa nám ľahšie žije. Áno, zárobky sú vyššie, lenže aj výdavky sú oveľa vyššie. So synom žijeme v prenajatom jednoizbovom byte a platím zaň mesačne 1 400 dolárov. Nájmy sú tu naozaj vysoké.“ Skoro celý plat dáva na nájom a zvyšok na jedlo.

„Američania sú naučení jesť v reštauráciách. Je tu veľký výber, neoplatí sa variť doma. Moje obľúbené jedlo je momentálne peruánske. Je to asi to najlepšie, čo som doteraz ochutnala. Dokonca si ho varím sama,“ smeje sa, lebo štipľavým jedlám nevie odolať. Sama sa naučila variť jedlá skoro z každej krajiny, veľmi ju to baví. So synom však radi zájdu do Dunkin Donuts a Petra miluje kávu zo Starbucksu. Našťastie, napriek koronavírusu tieto miesta zostali otvorené.“

Málo ľudí tu rešpektuje odporúčania. Naďalej chodili na párty a stretávali sa vo veľkých skupinách. Preto tak veľa ľudí zomrelo.
 

Čo zmenil koronavírus

Predtým rada chodila so synom do parku, ale tie sú zatvorené, lebo sa tam vyskytovalo príliš veľa ľudí. „Koronavírus jednoznačne zmenil život v Amerike. Mnohí ľudia sú v depresii,“ vysvetľuje Petra. „Prišli o prácu a nemajú žiadne peniaze. Mám šťastie, že môžem robiť z domu a že ma platia rovnako.“

Obchody sú zatvorené, otvorené sú iba potraviny, dnu môžu vstupovať len s rúškom. „Moje kamarátky, rodina – všetci sa nakazili koronavírusom. Vďakabohu, prekonali to a sú už zdraví. Ľudia sa však boja, nikto nevie, ako bude vírus pôsobiť práve v jeho tele. Mnohí ani netušia, že ho majú, iní zase zomrú.“

Typické americké donuty vyhľadávajú spolu so synom.
Typické americké donuty vyhľadávajú spolu so synom.
Zdroj: shutterstock

Opatrenia prišli neskoro

Petra si myslí, že opatrenia prišli neskoro. „Už dávno sme mohli mať karanténu a všetko zatvoriť na pár týždňov. Tým, že sa tu tak dlho čakalo, vírus sa rozšíril. Ľudia nenosili rúška a nerešpektovali odporúčania. Tu si každý robí, čo chce, nie ako na Slovensku. Ľudia naďalej chodili na párty a stretávali sa vo veľkých skupinách. Preto tak veľa ľudí zomrelo.“

Petra si myslí, že po koronavíruse bude život iný. Rúška zostanú súčasťou bežného života a viac sa bude dbať na hygienu. Keď sa otvoria školy, budú väčšie rozstupy medzi lavicami. „Počula som, že bary a reštaurácie budú brať iba rezervácie a púšťať obmedzený počet objednaných ľudí,“ vysvetľuje, na aké zmeny si budú musieť zvyknúť. 

Američania radi jedia v reštauráciách, teraz je väčšina zatvorená.
Američania radi jedia v reštauráciách, teraz je väčšina zatvorená.
Zdroj: shutterstock

Optimizmus jej nechýba

Napriek tomu je Petra optimistka. „Myslím si, že z toho zlého vzíde aj niečo dobré. Napríklad, že viac ľudí bude môcť pracovať z domu. Zistili, že tak to ide lepšie a ľudia sú produktívnejší. Určite si budeme viac vážiť druhých ľudí, čo je dobré.“ Keď myslí na budúcnosť, myslí hlavne na syna.

„Chcem, aby mal dobrý život. Lepší ako ja, takže dúfam, že sa mi podarí udržať si prácu a niečo ušetriť na vlastné bývanie.“ Vrátiť na Slovensko sa nechystá. Zvykla si tu a chýbal by jej oceán. „Zbožňujem ho. Cez leto chodievam k Atlantiku každý víkend. Tu si najviac oddýchnem.“