Príbeh, ktorý trhá srdce! Mama alkoholička a deti samé bez jedla! Sviatky nie sú vždy o šťastí

Advent a Vianoce mám už veľmi rada. No nebolo to tak stále. Moja mama ich mne aj bratovi vedela riadne znepríjemniť.    

Mama bola šikovná v práci aj v obchodnej činnosti, no domácnosť viedla viac ako hrozne. Upratovala som už od detstva, aj to na podnet mojej babky. Nepamätám si, že by navarila nejaké chutné domáce jedlo, o pečení ani nehovorím. V živote neupiekla koláč a, samozrejme, ani tortu.   

Mala taký zvyk, že pred Vianocami si vzala dovolenku, lebo chcela „gruntovať“ byt. Rada si vypila a keďže bola doma, na obed už bola opitá. Vrieskala na mňa, čo všetko treba ešte do sviatkov urobiť...

Ja som však mala svoj program, večierky, diskotéky či rôzne stretnutia. Všade som chcela byť, bála som sa však, čo ma čaká doma. Nemohla som mame vysvetliť, že Vianoce nie sú o upratanom byte.  

Na Štedrý deň mama varila večeru. Snažila som sa jej pomôcť, no všetko ohundrala, že to robím zle. Mala už v sebe toľko alkoholu, že spať šla ešte pred večerou.   

 Ja s bratom sme zase ostali sami, čo bolo však horšie, ešte aj starý televízor sa pokazil. Sedeli sme smutne pri stole, opustení, ticho bolo ako v hrobe. Len hodiny na stene pravidelne tikali. Mama už v ten večer nevstala. Zjedli sme, čo bolo a ticho závideli deťom, ktoré si tento najkrajší sviatok v roku radostne užívali.

Kto to neprežil, nevie si predstaviť, čo to robí s detskou dušou. Darčeky? Dostali sme zo dve knihy a pyžamo na druhý deň. Ani som nemala chuť si to hneď rozbaliť. Len som mame „poďakovala“ za krásne, „vypratané“ sviatky. Náš smútok ani sklamanie však nevnímala.

V duchu som si prisahala, že moje deti nič podobné nezažijú. Keďže už mám vlastnú rodinu, rozhodla som sa upratovať priebežne, varievam chutné slovenské jedlá a piecť som sa naučila od svojej kolegyne.

Deti sa odmalička na Vianoce tešia, na krásnu vianočnú výzdobu a atmosféru, na darčeky a všetko, čo k tomu patrí. Všetko, čo som ja nikdy nezažila. 

No viem, že sú stále podobné, nešťastné rodiny, v akej sme žili v minulosti my. Nerobím si ilúzie, že všade je radosť a pokoj. Aj preto som začala chodiť do charitatívneho centra, kde sú deti z problematických rodín a teraz aj deti, ktoré prišli o domov vinou vojny na Ukrajine.

Tam sme si všetci rovní, nacvičili sme s deťmi divadielko, s ktorým chodíme do domovov dôchodcov či zariadení pre seniorov. Boli sme aj v nemocniciach za chorými deťmi, ktorým šťastne žiarili očká, a aspoň na chvíľu zabudli na svoje trápenie.

Lebo Vianoce sú o láske a šťastí, všade tam, kde je to len trochu možné. Urobme všetko pre to, aby sme sviatky prežili najkrajšie, ako sa len dá. Aby v našich srdciach ostali navždy ako krásna nezabudnuteľná spomienka.