Ja som vyštudovala iba strednú školu. Nebola som dosť vysoká, dosť pekná, dosť na úrovni... Napokon sme sa aj tak vzali a nejako to „prehltla“, ale mám pocit, že naše manželstvo jej celý čas leží v žalúdku ako nestrávená pilulka.

Svokra ako súčasť manželského života

Postupne som si musela zvyknúť, že sa jeho mama stala súčasťou nášho manželského života. Brával ju s nami na dovolenky, chodil k nej po rady a na názor sa jej pýtal skôr ako mňa. Párkrát ju k nám dokonca zavolal v mojej neprítomnosti a nechal ju poupratovať a navariť. Cítila som sa ako chuderka. Ako keby mi tým rovno povedal, že mamička to spraví lepšie ako ja. Vždy keď ma svokra za niečo skritizovala, nikdy sa ma nezastal, iba jej prikyvoval. Jej rady, ako udržiavať domácnosť a vychovávať deti, boli preňho posvätné. Keď som párkrát naozaj „vypenila“, povedal mi len: „Beti, viem, že máš na to svoj názor, ale skús počúvať aj mamu. V tomto má pravdu.“ Napokon to dopadlo tak, že mama mala pravdu vždy a vo všetkom.

Buď, alebo

Začala som mať pocit, že svokra absolútne riadi náš život a po rokoch tichého trápenia som sa rozhodla, že buď sa to zmení, alebo zo vzťahu odídem. Povedala som Marošovi, že sa s ním potrebujem vážne porozprávať, a odišli sme na víkend preč. Deti sme nechali svokre. Povedala som mu všetko, ako sa cítim a ako veľmi potrebujem zmeniť pravidlá hry vo vzťahu. Inak som pripravená ho ukončiť. Myslím, že vtedy o tom naozaj začal rozmýšľať, a dohodli sme sa na bodoch, ktoré budeme dodržiavať. Medzi inými boli aj také, aby sa vždy najprv poradil so mnou a nie s mamou a aby jej už nikdy nedovolil upratovať náš dom a rozhodovať o výchove našich detí.  Viem, že to preňho nebolo ľahké, ale spravil to. Začali sme spolu viac komunikovať a vždy keď mám pocit, že sa zase necháva ovládať mamou a opäť to prekračuje moje hranice, upozorním ho na to. Svokru si stále vážim a rešpektujem ju, ale nemienim s ňou súperiť o priazeň svojho muža.