Začala som chodiť s Kamilom v druhom ročníku na gymnáziu. Bola to láska ako hrom – nepohli sme sa od seba ani na krok.

Učili sme sa spolu, randili sme spolu, dospievali sme spolu a celkom nás pohltil ošiaľ pubertálnej zaľúbenosti. Keď som mala 17, prvýkrát sme sa milovali. Nebola to žiadna sláva, ale bola som šťastná. Cítila som sa zrazu nesmierne príťažlivo a žensky. A bola som rada, že to bolo práve s ním.

Chcel si ešte užívať

Vzťah nám vydržal štyri roky. Obaja sme začali študovať na vysokej škole v rovnakom meste, ale Kamil sa zmenil. Začal žiť divokým študentským životom a zrazu sa na vzťah už necítil. Chcel si ešte užívať. Ja som chcela pravý opak – začať si s ním budovať budúcnosť. Preplakala som nejednu noc, no naše cesty sa navždy rozišli.

Stále som porovnávala

V poslednom ročníku na výške som sa znova zaľúbila. Volal sa Karol, bolo nám spolu fajn a veľa sme sa rozprávali o budúcnosti. S Karolom som si ju vedela predstaviť, aj keď... Často som ho porovnávala s Kamilom. Kamil bol živel. Všetko, čo som s ním zažila, bolo také intenzívne a spontánne. Nezabudnuteľné. Karol je spoľahlivý a zodpovedný. Sympatický a zábavný, ale… Musela som sa zmieriť s tým, že to nie je Kamil.

Aj tak som si ho vzala

Napriek tomu som si ho vzala a neľutujem. Máme harmonický vzťah a dnes sme rodičmi dcérky Hanky. No občas ma prepadnú spomienky a rozmýšľam, aké by to bolo, keby som zostala s Kamilom. Ako by vyzerali naše deti, ako by nám to klapalo... Občas si predstavujem, že sa stretneme a povie mi, ako ho mrzí, že ma vtedy nechal odísť. Ale viem, že sa to nestane. Fantáziu však zabrzdiť nedokážem. U mňa stopercentne platí, že na prvú lásku neviem zabudnúť, aj keď mi je jasné, že si ju dosť idealizujem.