Rodné mesto: Zlaté Moravce

Počet rokov praxe ako dramaturgička: 20

Projekty TV JOJ: Vyvolení, Farmár hľadá ženu, Nákupné maniačky, Take me out, Na chalupe, Bez servítky

Aby raz Ľudmila mohla povedať, že je dramaturgičkou relácie Bez servítky, musela prejsť určitú cestu. Dievčatká na otázku, čím chcú byť, odpovedajú, že chcú byť učiteľkou, speváčkou či doktorkou. Ľudku to však odmala ťahalo do televízie. „Už ako dieťa som snívala o práci v televízii, no za kamerou. Sestra študovala medicínu a vždy, keď som ju prišla pozrieť do Bratislavy, musela ísť so mnou k budove STV a hovorila som jej: ,Tu raz budem pracovať.‘ To bola moja obrovská méta,“ zaspomínala si pobavene.

Ustrážiť atmosféru pri nakrúcaní je pri toľkých ľuďoch občas náročné.
Zdroj: TV JOJ

Splnený sen

S kamarátom snívali o práci v televízii a ako 16-roční študenti si sen začali plniť. On vyhral konkurz do Markízy, ona do STV. „Poza chrbát našich rodičov sme sa prehlásili z nášho gymnázia na súkromné gymnázium v Bratislave, našli sme si bývanie a rodičom oznámili, že ideme za svojím snom. Skoro ich trafil šľak!“ hovorí s úsmevom o začiatku svojej kariéry.

Najmladšia scenáristka

Z pozície redaktorky sa prepracovala na post najmladšej scenáristky a pracovala na reláciách Od Kuka do Kuka či Crn crn. Na ceste za svojím snom mala šťastie na tú najlepšiu učiteľku v rámci televízie – dramaturgičku Milku Paldiovú. Tak ako ona dostala cenné rady, má jedno odporúčanie pre tých, ktorí chcú robiť to, čo ona, aj Ľudka: „Taký človek musí byť kreatívny, mať ,televízne‘ cítenie, rozumieť obsahu, poznať správanie a chute diváka. Ideálne je začínať v televízii na pozícii redaktora, zažiť množstvo produkcií, vnímať atmosféru a proces výroby. Môže to študovať a, samozrejme, získa dôležité prvé poznatky, no v kreatívnej profesii je z môjho pohľadu najlepšou školou prax, pretože nie teória, ale prax tu zohráva najdôležitejšiu úlohu.“

Kulinárskymi výtvormi účinkujúcich sa Ľudka inšpiruje vo vlastnej kuchyni.
Zdroj: TV JOJ

Člen tímu Bez servítky

Keď sa začal skladať štáb relácie, do dramaturgie si vybrali Ľudku. Projekt pozná už roky a veľmi sa tešila na proces výroby. „Môžete kreovať, tvoriť s neznámymi účinkujúcimi
a vyťahovať z nich podstatu, ktorá v nich je. Čo som si pomyslela, keď ma oslovili? Paráda, predsa!“ prezrádza s nadšením v hlase. A hoci je najdôležitejšou osobou v projekte hlavný režisér, aj ona zohráva kľúčovú rolu. „Dramaturg by mal byť jeho spojkou, musia spolu kreovať, vytvárať epizódy, tvoriť obsah, dávať tomu formu,“ približuje nám svoju úlohu.

NAJ, NAJ, NAJ

Každá práca má svoje úskalia, ale prináša i radosť. Výnimkou nie je ani dramaturgia, no pri televíznych projektoch je to vždy viac tímová práca než výstup jednotlivca. Aj tu však nájdete klady
a zápory. „Najťažšie je podľa mňa ustrážiť atmosféru na nakrúcaní, keď prichádzajú účinkujúci, ktorí sú pred kamerami možno prvý raz. Dôležité je neustále počas večere sledovať obsah, pretože každý má tendenciu skákať do reči, odbočovať od témy,“ hovorí o úskaliach svojej práce. Zároveň je to pre ňu aj zábava. „Projekt je fakt vynikajúci. Baví ma pracovať s neznámymi, ktorí sa prvý raz ocitnú pred kamerami, sledovať ich vývoj – v pondelok sú ostýchaví, v stredu sa ľady prelomia a ukážu pravú tvár. Baví ma štáb, s ktorým trávim 12 hodín denne, päť dní v týždni, a sme aj kamaráti, nielen kolegovia.“

Na zmenu nie je nikdy neskoro
Zdroj: TV JOJ

Hádky nehrozia

Až na tie medzi účinkujúcimi, tomu sa vyhnúť nedá, keď sa stretne päť neznámych, ktorí si nemusia sadnúť. Mám na mysli tie v štábe. Ak už k nejakej dôjde, vždy je to v medziach zábavy. „Štáb je zložený z profesionálov, ktorí majú odkrútené roky na televíznych projektoch. Každý jeden presne vie, čo má robiť, a robí maximum pre to, aby bol výsledok skvelý,“ hovorí.

Na toto nezabudnem!

Pri nakrúcaní sa stávajú situácie, ktoré človeku ostanú v pamäti. Ani Bez servítky nie je výnimkou a Ľudmila prezradila hneď niekoľko pamätných momentov: „Keď vonku boli mrazy, v Senci sa pokazilo auto a nie a nie ho naštartovať. Potom sme mali súťažiacu, ktorá veľmi chcela vyhrať, a čo čert nechcel, fakt mala deň blbec, všetko, čo sa dalo, sa pokazilo a večera sa skončila fiaskom. Rozplakala sa. Rada spomínam na súťažiacu Mimi, ktorá nám nečakane týždeň po tom, čo účinkovala, poslala nádhernú a chutnú tortu.“

Ľudmila Lenárová
Zdroj: TV JOJ

V role účinkujúcej?

Jedna vec je projekt pripravovať a sledovať účinkujúcich, druhá je byť na ich mieste. Vie si dramaturgička Ľudka predstaviť, že by bola na druhom brehu? „Predstaviť si to viem, ale garantujem vám, že by som nevyhrala. (Smiech.) Teraz mám vlastnú reláciu Bez servítky doma a cez víkend makám v kuchyni ostošesť a varím recepty, ktoré sa mi z celého týždňa najviac páčili. Môj manžel je teraz nadmieru spokojný. Keď naservírujem jedlo, zo žartu sa spýtam, či by som vyhrala. A on mi vždy odpovie: ,No, ešte musíš na tom popracovať!‘“

Obľúbené u divákov

„Prirodzení ľudia a dobré varenie je vždy výborná kombinácia a myslím si, že práve to zohralo rolu, že diváci sledujú túto reláciu a zvykli si zapnúť Jojku o šiestej večer. Sledujú ľudí v ich domácom prostredí, môžu sa s nimi stotožniť. Povedzme si priamo, koľkokrát nám v kuchyni tiež niečo nevyšlo? Sledujú ich počas večere a baví ich, že päť rozdielnych ľudí sa spoznáva, hľadá, občas aj nehľadá k sebe cestu. Ukazujeme to, čo je prirodzené, nič hrané. Množstvo ľudí píše, že sa receptami inšpirujú. Inšpirácie v jedle, zábava a hlavne prirodzenosť sú magnety, ktoré fungujú,“ teší sa.

Dramaturgička relácie Bez servítky
Zdroj: TV JOJ

Proces výroby Bez servítky

Diváci sledujú približne 40-minútový zostrih, no výroba jednej časti v skutočnosti trvá okolo 96 hodín a na jednom diele pracuje niekoľko desiatok ľudí.

1. Na začiatku je kasting, kde má hlavné slovo a správny odhad režisér Tomáš Eibner. Cez neho prejdú všetci účinkujúci.

2. Producentka Saša Blanarovičová komunikuje so súťažiacimi a dolaďujú jedálny lístok, názvy jedál, program.

3. Prichádza na rad produkcia – so súťažiacimi dohaduje lokáciu nakrúcania a organizuje všetko okolo výroby.

4. Nastáva deň D – o 8.30 prichádzame k súťažiacemu domov.

5. Nakrúcame prehliadku bývania a smerujeme do kuchyne.

6. Nakrúcanie varenia trvá približne tri hodiny.

7. Po dovarení točíme rozhovor s hostiteľom a ostatnými účinkujúcimi.

8. V poslednej fáze sa servíruje večera, nasleduje program.

9. Po programe prichádza bodovanie a záverečná klapka.

Pracovný deň Ľudmily Lenárovej

● O 7.00 zvoní nemilosrdný budík a s dvomi pudlíkmi vybieha na dvojkilometrovú prechádzku.

● Potom sadá k počítaču a začína sledovať epizódy relácie poslané  v noci zo strižne.

● Počas kontrolnej projekcie pozerá finálne diely prichystané na vysielanie.

● Sústreďuje sa na každé slovo, aby neodzneli vulgarizmy, aby boli správne titulky a sedel počet bodov.

● Po dopozeraní odchádza na pľac.

● Z výroby odchádza okolo 20.00, keď sa končí nakrúcanie.

● Prichádza domov, no v mailovej schránke už čaká ďalšia epizóda na kontrolu.

Ľudkin obľúbený recept z Bez servítky:

Kuracia roláda so syrom a špenátom

Potrebujeme:

●  kuracie prsia

● čerstvý špenát

● plátkový syr eidam

● soľ, korenie, bazalka

● prosciutto

Kuracie prsia vyklepeme natenko a rozložíme ich na papier na pečenie do tvaru obdĺžnika. Osolíme, okoreníme. Položíme na ne plátkový syr a špenát podusený s cesnakom. Pridáme bazalku a zrolujeme. Roládu obalíme prosciuttom, navrch uložíme plátky masla. Podlejeme vodou a dáme do rúry na hodinu na 170 stupňov Celzia.

Kuracia roláda so syrom a špenátom
Zdroj: TV JOJ