Mám sedemdesiat rokov ale stále ma trápi moja prvá láska. Bol to príbeh nešťastnej lásky o ktorom som nepovedala ani vlastním deťom. V čase mojej mladosti bola iná doba ako teraz. Ľudia si vážili jeden druhého a chlapci o srdcia dievčat viacej bojovali. Ak ich získali tak si ich vážili a neexistovalo niečo také, že by sa im na druhý deň neozvali.

Boli to pekné časy. Chodili sme veľa von, tancovali sme, držali sa za ruky a večery trávili rozprávaním na lavičke. Zamilovala som sa do Štefana asi keď som mala 19 rokov. Netrvalo dlho a začali sme sa rozprávať o svadbe. Všetko bolo krásne až do dňa našej svadobnej noci.

Keď sme so Štefanom prišli domov tešila som sa na našu svadobnú noc. Bola som nervózna, pretože to malo byť moje prvé intímne zblíženie. Štefan mi však povedal, že odteraz budeme mať oddelené spálne. On bude v spálni a ja v izbe vedľa. Izba, ktorá mala byť pre naše budúce bábätko. 

Preplakala som celú noc. Cez deň bol ku mne milý ale v noci sa ma ani nedotkol a zaliezol do spálne.  Keď som sa snažila zistiť prečo je taký začal po mne kričať. Dokonca som sa bála, že ma udrie. Nespoznávala som ho. Nebol to ten Štefan s ktorým som oberala čerešne u svojej babičky na záhrade a smala sa jeho vtipom.

Po troch rokoch som sa rozviedla. Bol to škandál ale ja som bola stále panna a chcela som deti a rodinu. Moje priateľky už mali dve deti a ja stále nič. V tej dobe to bola hanba a aj napriek tomu, že som bola mladá cítila som sa ako stará dievka.

O rok neskôr som sa vydala znova ale už som nečakala na zblíženie až do svadby.

Monika