Čo vás najviac strašilo, kým ste sa odhodlali k chudnutiu? Moja najväčšia obava, že nebudem...
27. 2. 2025, 17:20 (aktualizované: 14. 3. 2025, 16:11)

Zdroj: Ivana Adamcová
S pohybom sa spája veľa mýtov, pochybností, strašenia... Aj ja som to zažila. Kdečo som si vypočula, ale v tomto som dosť odolná. Skôr mám vlastné strachy... A čo vy?
Zdroj: Ivana Adamcová
Zdroj: Ivana Adamcová
Zdroj: Ivana Adamcová
Galéria k článku

Zdroj: Roman Mozsi
Mám za sebou mesiac a aj čo sa týka pohybu, chcela som za ním dať takú mesačnú bodku. Minulý týždeň (prečítať si to môžete aj tu v priloženom článku) som písala o tom, čo ma potrápilo v strave, teraz sa priznám, s čím som sa popasovala v rámci pohybu a aké pochybnosti som musela prekonávať.
Zdroj: Ivana Adamcová
Hovorím si, mala by si častejšie chodiť aspoň na prechádzky. Príde víkend a väčšinou ma po celom týždni vypne a preležím ho.
Informácie ma upokojujú
Keď už niečo robím, robím to poriadne a čítam o tom aj zrealizované výskumy, študujem knihy a články, sledujem výživových poradcoch a trénerov a snažím sa dospieť k vlastným záverom. Spoliehanie sa len na jeden názor sa nemusí vyplatiť. Závisí to od toho, či skutočne natrafíte na odborníka podkutého skúsenosťami alebo je to niekto ako ja, kto sa iba pokúša schudnúť. Preto aj moje rady môžu byť najmä inšpiráciou a nejakou „značkou na ceste“, na čo si dať pozor, čomu sa vyhnúť, kam sa vybrať… A teraz k tým obavám. Keď som začala cvičiť, bála som sa, že nadbytočná koža a aj prsia budú po schudnutí neprirodzene ovísať a nebude to vyzerať pekne. A niektorí ma pred tým aj varovali: „Už nechudni, nebudeš vyzerať dobre! Tebe tie kilá navyše pristanú.“
Zdroj: Ivana Adamcová
Keď som začala cvičiť, bála som sa, že keď veľmi schudnem, bude na mne koža visieť...
Čo je dosť?
V tomto rady od druhých nepočúvam, idem za svojím cieľom, lebo viem, ako som vyzerala, keď som bola štíhla, a viem aj to, že vek neoklamem a moja pokožka nemladne, takže asi nebude taká pružná ako pred štyridsiatkou, no napriek tomu ma predsa nezastaví nejaká ochabnutá pokožka. Veľa žien sa bojí aj toho, že vďaka cvičeniu budú veľmi svalnaté, toto môj strach nebol.
Zdroj: Ivana Adamcová
Dnes už z ovisnutej koži strach nemám a púšťam sa stále do väčších dobrodružstiev. Napríklad MMA tréningu.
Toto je môj strach
Ja som sa skôr bála, že nevydržím cvičiť, že toho bude na mňa priveľa a že ma to bude nudiť, že to bude dočasná záležitosť a pravdou je, že to stále tak môže byť. A s čím už mám aj tak trochu skúsenosť, lebo na jeseň, keď som prestala trénovať s trénerom, všetko šlo dolu vodou. A skoro som to vzdala. K novým návykom treba vždy pristupovať ako k novým. Jednoducho si to žiada čas, kým si telo zvykne, a pohyb mu hádam raz bude chýbať.
Závislá od pohybu? Škoda, ale ani náhodou
Veľa ľudí hovorí, že keď začali cvičiť, vypestovali si závislosť od fitnescentra, behu a čo ja viem od čoho všetkého. Vo fitcentre často stretávam ľudí, ktorí tvrdia, že si život bez cvičenia už nevedia predstaviť. Kiežby sa mi to stalo! Mám za sebou viac ako pol roka intenzívneho cvičenia a ešte vždy veľmi ľahko skĺznem do starých koľají a telo si pohyb vôbec nepýta. Nie je to tak, ako ma uisťovali. Možno som len málo vnímavá… (Smiech.) Ale keď si telo nič nepýta a mne sa často nechce, viete si predstaviť, že aj po roku chudnutia sa musím nútiť do cvičenia a prekonávať sa. Iní mi hovoria, že som nenašla to svoje. Možno. Skôr si však myslím, že je to tak, ako keď obdivujeme niekoho, kto vie hrať na hudobnom nástroji a nevidíme za tým sebazapieranie, ktoré ho to stálo. Vidíme len výsledok. Aj pekné telo si žiada sebazapieranie a disciplínu. V tomto mi stále pomáha tréner. No veľmi by som chcela, aby to šlo už aj bez neho.
Zdroj: LÝDIA CZAKÓ
Kiež by som bola na cvičení závislá, ale bohužiaľ vždy je to len prekonávanie mojej lenivosti.
Tehličky na bruchu?
Zdroj: archív R.M.
Roman okrem osobného trénerstva, trénuje ženský MMA - kondičný box.
Radí Roman Mózsi, fitnesový tréner
Mnohí, keď začnú cvičiť, si hneď predstavujú vyrysované svaly a tehličky na bruchu. Chceli by vidieť výsledky už po pár týždňoch, no telo sa mení postupne a často sa objavuje aj obava, že pri chudnutí zostane ovisnutá koža. Práve preto je dôležité, ako sú tréningy nastavené. Nestačí sa sústrediť len na kardio, kľúčová je kombinácia kondičného a silového tréningu. Silový tréning totiž pomáha budovať svalovú hmotu, ktorá postupne nahrádza stratený tuk. Inými slovami, sval sa zväčšuje a vyplní priestor po schudnutom tuku, čím sa minimalizuje riziko ovisnutej kože. Tento proces zároveň zlepšuje celkový vzhľad tela a pomáha dosiahnuť pevnejšiu postavu.V určitom bode môžeme zažiť zvláštny pocit – telo síce chudne, ale v zrkadle máme dojem, akoby sme vyzerali plnšie. Je to bežný jav, pretože svaly sa začínajú formovať a držia v sebe viac vody. Tento dočasný stav netreba vnímať negatívne, pretože je to signál, že sa telo prispôsobuje novému režimu a postupne prechádza zmenami, ktoré neskôr prinesú žiadané výsledky.

Čo robiť, keď priberám, aj keď cvičím
Sledujte svoju premenu z dlhodobého hľadiska, z väčšej perspektívy a okrem váhy si merajte obvod pásu, rúk a nôh, pretože nahrádzanie tuku svalmi môže spôsobiť skreslenie na váhe. Ak teda budete mať pocit, že priberáte, v skutočnosti ide o dočasný proces. Svaly sú totiž ťažšie ako tuk, a preto môžu počas tréningového cyklu pridať aj dva až tri kilogramy, ale telo bude vyzerať pevnejšie a vyrysovanejšie. Netreba však zabúdať na to najdôležitejšie – hlavným hráčom v celom procese je strava. Práve tá rozhoduje o tom, ako telo hospodári s vodou, ako sa cítime a ako rýchlo vidíme výsledky. Správne nastavený príjem makroživín v kombinácii s tréningom zabezpečí, že telo bude nielen chudnúť, ale sa aj formovať do estetickej podoby. Ak budete dbať na tieto faktory – vyváženú stravu, správny tréning a trpezlivosť –, výsledky sa dostavia rýchlejšie a budú dlhodobo udržateľné.
Zdroj: Ivana Adamcová
Tréner mi vždy prízvukoval, že hlavný hráč, ktorý rozhoduje, či schudnem, je strava. Pohyb je tá menšia časť. Takže rozhoduje strava. A ja to už dnes viem.
A tu je popísaná moja cesta od jari do septembra...
Pozrite si moju cestu aj vo fotografiách, ako som vyzerala predtým a potom....
Pozrieť galériu k článkuZdroj: Lýdia Csakó
Cvičím, hýbem sa a mám z toho čoraz väčšiu radosť. I keď len hodinu až dve denne.