Vplyv STRESU na ALERGIU je zarážajúci: V čom a líši a ako si teda pomôcť? UFF, tomu neuveríte!

„Vieme, že mnoho hormónov, ktoré sa vyplavujú pri stresovej reakcii, má silný účinok na imunitný systém, a môžeme očakávať, že tieto hormóny sa budú uplatňovať aj na úrovni prehnanej odpovede imunitného systému na alergény,“ skonštatovala Julie Dobrovolná, profesorka patofyziológie na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, pre Lidové noviny. Stáva sa, že aj dobre korigovaná alergia sa vám zhorší a jej príznaky sa opätovne zosilnia, ak sa vo vašom živote objaví stresové obdobie. Podľa odborníčky je možné aj to, že stres ovplyvňuje emocionalitu a to, akým spôsobom si alergické príznaky pripúšťate a do akej miery ich prežívate.

Psychológovia z Univerzity Komenského v špeciálnom výskume zistili, že ľudia, ktorí trpia silnými alergiami, nie sú schopní reagovať na stres primerane. Za normálnych okolností telo pri strese vylučuje kortizol, čím organizmus bojuje proti stresovým podnetom. Silní alergici však podľa výskumu kortizol vyplavujú výrazne nedostatočne, takže na stresový podnet ich autonómny nervový systém reaguje nesprávne, akoby sa „nič nedialo“. Podľa odborníkov je takáto reakcia pre organizmus nebezpečná z psychologického aj biologického aspektu. U menej silných alergikov sa vplyvom stresu prejavuje väčšia úzkostlivosť, vysoká úroveň negatívnej formy stresu a majú viac depresívnych symptómov. „Vo všeobecnosti títo jedinci preferujú viac vyhýbavých stratégií vyrovnania sa so stresom, ktoré sú však značne neprospešné pre zdravé fungovanie organizmu,“ uvádza sa vo výsledkoch výskumu.

Vedci pokusmi na skupine ľudí s alergiou zistili, že alergikom s kožnými prejavmi sa vplyvom stresu zväčší podráždenie pokožky o 75 percent pri pocite malého napätia a až dvojnásobne pri silnom strese. Na druhý deň mali tieto osoby ešte silnejšie príznaky ako v deň pokusu. Túto oneskorenú reakciu vedci vysvetľujú ako príznak toho, že stresovaní alergici reagovali aj na tie alergény, na ktoré u nich predtým nebola zistená alergia. Okrem toho sa ukázalo, že antihistaminiká, ktoré pomáhajú pri akútnych alergických príznakoch, pri oneskorených symptómoch nezaberajú.

Ďalší výskum zistil, že alergie často zahŕňajú komplikovaný vzťah medzi mobilizovanými krvnými bunkami T-lymfocytmi a chemickými látkami vyprodukovanými v dôsledku stresu a na precitlivenosť s ním spojenú – sennú nádchu, ekzém či astmu. Je teda zrejmé, že alergici by si viac ako ktokoľvek iný mali dávať pozor na stres a snažiť sa mu vyhýbať. „Možno si to ľudia bežne nespájajú, ale vzťahová pohoda a kvalitné sociálne väzby môžu mať ďalekosiahly vplyv na príznaky ochorenia u alergického pacienta,“ upozornila Julie Dobrovolná. Podľa nej je preto najmä u alergikov dôležité pestovať primeranú pohybovú aktivitu a sociálne kontakty.

Ako sme už spomínali, stres môže mať významný vplyv na imunitný systém a priamo ovplyvňovať závažnosť a frekvenciu alergických reakcií. Keď sme v strese, naše telo produkuje viac kortizolu a iných stresových hormónov, ktoré môžu oslabovať imunitný systém a zvyšovať zápalové procesy. To môže spôsobiť, že alergické symptómy ako kýchanie, svrbenie, nádcha alebo vyrážky sa zintenzívnia alebo sa objavujú častejšie.

Keď sa učíme zvládať stres, môžeme znížiť jeho negatívne účinky na telo vrátane alergických reakcií. Zvládanie stresu pomáha stabilizovať hladiny stresových hormónov a zlepšuje schopnosť tela reagovať na alergény menšou intenzitou. To znamená, že ľudia, ktorí efektívne zvládajú stres, môžu zažívať menej závažné alergické reakcie a zlepšiť celkovú kvalitu svojho života.

Zníženie zápalu: Mnohé techniky na zvládanie stresu pomáhajú znižovať zápalové procesy v tele, čo môže viesť k menšiemu počtu a závažnosti alergických reakcií.

Zlepšená kvalita života: Menej stresu a menej intenzívne alergické príznaky vedú k zlepšenej celkovej kvalite života. Ľudia môžu mať viac energie a menej obáv z náhlych alergických reakcií, čo im umožňuje užívať si každodenné aktivity bez obmedzení.

LEPŠIE zvládanie imunitnej odpovede: Keď sme v strese, náš imunitný systém môže byť nadmerne aktívny alebo, naopak, nedostatočne reagovať na podnety. Celkové zvládanie stresu pomáha udržiavať imunitný systém v rovnováhe, čo môže pomôcť minimalizovať neprimerané alergické reakcie.

Meditácia a mindfulness (vedomá prítomnosť): Tieto techniky pomáhajú znížiť stres tým, že zameriavajú našu myseľ na prítomný okamih, čím sa znižuje úzkosť a napätie. Pravidelná meditácia môže znižovať hladinu kortizolu a podporovať uvoľnenie, čo môže pomôcť znížiť zápalovú reakciu na alergény.

Hlboké dýchanie a dychové cvičenia: Praktizovanie hlbokého dýchania môže okamžite znížiť stresové reakcie tela. Pomáha regulovať autonómny nervový systém a podporuje parasympatickú odpoveď, ktorá je zodpovedná za relaxáciu a obnovu. To môže pomôcť zmierniť alergické symptómy, najmä u ľudí, ktorí majú respiračné alergie.

Joga a fyzická aktivita: Joga kombinuje fyzické cvičenie s dychovými technikami a meditáciou, čo môže byť veľmi účinné pri zvládaní stresu. Pravidelné cvičenie jogy alebo iné formy fyzickej aktivity môžu pomôcť znížiť stresové hormóny a posilniť imunitný systém, čo môže znížiť intenzitu alergických reakcií.

Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT): Ide o druh psychoterapie, ktorý sa zameriava na identifikáciu a zmenu negatívnych myšlienkových vzorcov a správania. Táto terapia môže pomôcť ľuďom naučiť sa lepšie zvládať stres a úzkosť, čo môže následne znížiť alergické reakcie vyvolané stresom.

Progresívna svalová relaxácia: Táto technika zahŕňa postupné napínanie a uvoľňovanie rôznych svalových skupín v tele, čo môže pomôcť zmierniť fyzické napätie a znížiť úroveň stresu. Pravidelná prax môže pomôcť znížiť frekvenciu a závažnosť alergických príznakov.