Rozhovor so sympatickou herečkou bol plný dobre energie, smiechu a veselej nálady. Preto sme sa nemohli neopýtať na nejaký trapas. A keďže Kristína je veselá kopa, s humorom jej vlastným priznala, že ich bolo viac. A o jednom nám porozprávala. Dokonca priznala, že to na nej zanechalo následky. Dodnes z podobných situácií zažíva stres.
Prezraďte na seba nejaký „trapas“ a dnes sa na tom už len smejete.
Tých bolo! (Smiech.) Moja najlepšia kamarátka z detstva Vanda Michalíková je neter Milana Kňažka. Keď sa povie Milan Kňažko u nás doma, znamená to rešpekt a uznanie. (Úsmev.) A táto kamoška mi hovorí: ‚Počuj, Milan bude mať 50 rokov, mohla by si ísť pozrieť jeho predstavenie Kumšt, potom si pôjdeme dať kolu na tú jeho narodeninovú oslavu.‘ To sme mali asi 13 rokov.
Povedala som, že na ten Kumšt pôjdem veľmi rada, ale na oslavu nie, lebo nemôžem gratulovať niekomu, koho ani nepoznám. Ona na to, že nikomu gratulovať nemusím, bude tam veľa ľudí. Tak sme šli aj na tú oslavu. A čakáme v rade, kde bolo asi 200 ľudí, a každý jeden človek, čo šiel dovnútra, mu gratuloval. Takže ja som bola hneď v strese, kŕče v bruchu.
Predstavte si 50 ľudí predo mnou, 40 ľudí, 30 ľudí a ja som si dookola opakovala jedinú vetu: „Už ste to dnes určite počuli veľakrát, tak dovoľte aj mne, aby som vám popriala všetko najlepšie.“ A keď som bola na rade, podala mu ruku, úplná dramatická pauza a potom: „Už vám to nebudem viackrát opakovať. Všetko najlepšie!“ Na čo on zareagoval: „Ďakujem, to je veľmi originálne.“ (Smiech.) Dodnes spomínam. Keď mám ísť niekomu blahoželať k narodeninám, mám ešte aj dnes stres. (Smiech.)
