Pepa Vojtek: Má štyri deti so štyrmi ženami, ako to zvláda?

Aj to vystihuje českého speváka. Pepa Vojtek (47) na túto tému rád žartuje: „Som štedrý, a tak som každému potomkovi doprial vlastnú mamu.“ Vyučený opravár telefónov už roky spieva ako o dušu. Nielen v skupine Kabát, ale aj v muzikáloch. Najnovšie v muzikáli Anjeli za školou.

Nie, podľa mňa sa hudba nedá naučiť. Môžete sa učiť noty, ako ich písať, ale nikdy sa nenaučíte písať pesničky, aby boli hitmi. S tým sa človek musí narodiť. Je to ako so spievaním. Ak niekto vie spievať, tak spieva a keď nevie, tak sa to nenaučí ani s učiteľom. Nechal by som teda učenie v školách na tých, ktorí sú v tom zdatní, ja to budem robiť iba na koncertoch.

Veru áno, ale dnes je úplne iná doba. Vyrastal som v inej spoločenskej i politickej situácii. Kým kedysi bolo všetkého málo, posledné roky je to naopak. My sme ani nedýchali, keď mal niekto džínsy, prípadne igelitovú tašku s nápisom zahraničnej firmy. Dnes je všetkého veľa. Možno by nezaškodilo, keby deti nosili v škole uniformy, aby si nezávideli drahé oblečenie a šminky. Keď sme začali skúšať tento muzikál, spomenul som si tiež, ako som nenávidel svoju učiteľku spevu, lebo mala vždy rozladené husle a nútila ma spievať. (smiech)

Na základnej škole som skoro prepadol z dvoch predmetov, z ruštiny a hudobnej výchovy. Absolútne ma nebavili. Zaujímala ma skôr fyzika. Vždy som bol rebel a ním aj ostanem. Neuznávam učiteľov hudby, ktorí len teoretizujú o tom, ako správne dýchať pri speve. Skrátka, kto to vie, ide mu to aj bez teórií o dýchaní.

Moji rodičia sú skvelí ľudia, otec nebol zarytý komunista, takže to chápali. Určite ma netľapkali po ramene: „Synku, rob to takto ďalej celý život.“ Ale štvorka z ruštiny či z hudobnej bola vždy lepšia, ako keby som mal mať trojku zo správania.

Ani nie. Mám pocit, že my sme kedysi boli viac deťmi. Užívali sme si, liezli sme po stromoch, jedli sme odtiaľ ovocie a neboli sme hneď chorí. Od rána do večera sme behali po vonku. Rozhodne sme nesedeli pri počítači. Keď dnes občas chodím pre svoje deti do škôlky a počúvam, o čom sa ich rovesníci bavia, niekedy sa takmer červenám. Doba je veľmi uponáhľaná a dnešné deti starnú oveľa skôr.

Najstarší Pepa má už 25 rokov. Začal študovať humanitné vedy, ale nebavilo ho to, takže pracuje v počítačovej firme. Tá spravuje siete americkej filmárskej spoločnosti. Takže už mal šťastie, že spolupracoval s Bradom Pittom, Tomom Cruisom a ďalšími. Stále tvrdím, že vždy je lepšie žiť bez titulu a mať svoju prácu rád, ako s titulom a byť nešťastný. To je aj jeho prípad. Valentínka zas prejavuje záujem o veterinárnu školu a nie o hudobnú akadémiu. Miluje zvieratká, takže sa asi bude venovať tejto oblasti. Matesa zatiaľ zaujíma len futbal. Tak ho spolu často hrávame. Najmladší Adam má len pár mesiacov.

S deťmi ma to hlavne baví. Tým, že staršie so mnou nežijú a nevidíme sa každý deň, je to iné. Keď som však s nimi, naplno sa im venujem a všetko ide bokom. Rád s nimi idem niekam na výlet. Sú veľmi živé, veselé a je s nimi zábava. Mám rád veselých a usmievavých ľudí, lebo môžem od nich čerpať energiu. Nikdy som na nich nemusel zvýšiť hlas. Som pyšný, že sú slušné, vedia pozdraviť a poďakovať, čo je v dnešnej dobe už skoro rarita.

Určite padla aj táto téma, ale jednoducho taká je situácia a nedá sa nič robiť. Musia sa s tým zmieriť aj ony, aj ja. Snažím sa byť s nimi aspoň dvakrát do týždňa na pol dňa. Chodievam pre ne do školy, škôlky a venujem sa im do večera. Pokiaľ to ide, tak najradšej som, keď ich môžem mať oboch naraz Valentínku aj Matýska.

Výborne. Veď sú súrodenci, hoci každý z nich má inú mamu. Snažím sa, aby v rodine nebola nevraživosť a pracujem na tom, aby sme nepríjemné obdobie už hodili za hlavu. Deti koniec koncov za nič nemôžu. Preto sa snažíme problémy riešiť bez nich. Ak sa dá, v živote sa negatívnym veciam vyhýbam a zbytočne nevŕtam do problémov. Na druhej strane, keď sa niečo rieši, tak sa netvárim, že nie som doma. Ale som zásadový. Na čom sa dohodneme, nech to platí a za tým si stojím.

Jovanka má otca Macedónca, takže v nej koluje horúca južná krv. Moja rodina zas pochádza z Maďarska a východného Slovenska, preto je u nás doma občas veselo. (smiech) Ale milujeme sa, a to je dôležité. Samozrejme, že pre pokoj v rodine ako správny muž ustúpim manželke a keď niečo chce, tak jej poviem: „Že si to ty láska, tak si kúp tie topánky za 20 000 korún.“ (smiech) Žartujem, samozrejme. Vidíte, že sa rád smejem, užívam si život, preto si ho zbytočne neznepríjemňujem ani doma.

To by som nepovedal. Nikto nie je dokonalý. Sme len ľudia.

✔ Zlozvyk, s ktorým bojujete?
Nie je to zlozvyk, ale som narodený v znamení Blížencov, a tak teda bojujem s dvoma osobami, ktoré vo mne premýšľajú. (smiech)

✔ Čo vám dáva najviac energie?
Všetko, čo sa pohybuje, dýcha. Od prírody až po ľudí.

✔ Často si hryziete do jazyka, aby ste niekoho neurazili?
Niekedy musím zaťať zuby, ale obyčajne svoj názor hovorím pomerne spontánne a nahlas.