VYDATÁ herečka Gabriela Marcinková PRIZNALA ZAKÁZANÚ lásku: ZAMILOVALA sa do svojho učiteľa...

Gabika, aké letné výlety a dovolenky máte už za sebou?
– My sme rodina, ktorá dovolenkuje skôr v zime. V lete má totiž môj manžel hlavnú koncertnú sezónu, takže na dlhšie vycestovanie neostáva čas. Vrcholom tohtoročného leta bolo, že sme sa všetci štyria išli kúpať na Košariská asi na štyri hodiny. (Smiech.)

Ale aspoň nejako si hádam trošku s deťmi užívate…
– Užívame si bežné letné dni v Bratislave – chodíme na ihriská, na zmrzlinu, deti sa dostávajú do veku, keď sa stále dlhšie dokážu spolu bezkonfliktne zahrať. Všetci spolu budeme dovolenkovať jeden celý mesiac v jeseni.

Podarilo sa vám zvládnuť extrémne júlové horúčavy bez ujmy?
– Viete čo, tento rok som ich nejako výrazne nepociťovala. V pamäti mi ostalo, že minulý rok to bolo o čosi náročnejšie. Boli dlhšie fázy po sebe nasledujúcich dní, keď teplota ani v noci neklesala pod znesiteľnú hranicu, takže bolo všetko vyhriate. Ale na druhej strane som vďačná za prostredie, kde žijem – že sa u nás striedajú štyri ročné obdobia a každé má svoje špecifiká. V lete som vďačná za teplo a v zime zase za chlad.

Chce sa vám v lete pracovať?
– Som matka dvoch malých detí, takže kto to pozná, vie, že je to často fyzicky aj psychicky náročnejšia činnosť, ako chodiť do práce. Tak- že áno, mne sa v lete pracovať chce. Ale chce sa mi byť aj s deťmi, dokonca sa mi často chce aj upratovať, aj behať – vôbec nemám problém zabehnúť si z nakrúcania domov aj na pravé poludnie, keď nemám iné časové možnosti.

Je vôbec niečo, čo sa vám nechce?
– Nechce sa mi odpisovať na maily a riešiť prácu za počítačom. To je možno jediná vec, ktorú zanedbávam. Ale nesúvisí to s ročným obdobím.

Nakrúcate už piatu sériu mimoriadne obľúbeného seriálu Pán profesor. Čím to podľa vás je, že ho ľudia majú radi?
– Podľa mňa je v tomto seriáli správne nakombinovaná dávka humoru, drámy, romantiky a dokonca akéhosi vzdelávania. A to všetko na solídnej technickej úrovni. Hlavná postava je mimoriadne sympatická a možno viacerí z nás pociťujú nostalgiu po škole alebo nejakom profesorovi, prípadne sa aspoň vnútorne posťažujú, že takého niekoho nezažili. Okrem toho si myslím, že je celkom príjemné sledovať tento seriál s deťmi v pubertálnom veku a otvoriť takto pre nich nejaké témy na rozhovor.

Na čo sa môžeme tešiť v piatej sérii?
– V tejto sérii sledujeme pár Sama a Klaudiu v novej životnej situácii, ich názory na život sa často diametrálne odlišujú, a preto musia veľakrát hľadať kompromisy a spôsoby, ako spolu fungovať. V seriáli pribudne v učiteľskom zbore nová výrazná postava, ktorá bude komicko-dramatická. A opäť príbehy žiakov, z ktorých sú niektoré veľmi silné.

Mýlim sa, ak si myslím, že po rokoch nakrúcania Pána profesora už svoje obrazy odohráte takpovediac „s prstom v nose“?
– Stále si viem vyhodnotiť, ktoré obrazy sú emočne náročnejšie, a potrebujem sa na ne lepšie pripraviť. Sú aj také, ktorých realizácia prebieha inak, ako som si predstavovala, a musím začať viac tvoriť na mieste. A sú aj také, ktoré nejakú špeciálnu prípravu nevyžadujú, väčšinou keď som iba pozorovateľom nejakej situácie – o týchto by sa ozaj dalo povedať, že „s prstom v nose“.

Vaša dcéra pôjde o rok do školy. Chceli by ste pre ňu takú učiteľku, akou ste v seriáli Pán profesor vy?
– Hlavne by som chcela, aby mala učiteľov, ktorí jej budú dobrým vzorom. Myslím si, že učitelia by sa mali zaujímať aj o osobný život žiaka a že by mali stále predpokladať, že každé dieťa je dobré, a ak sa to tak nejaví, treba prísť na problém, ktorý to spôsobil. Či už rodina, kamaráti, spolužiaci, alebo nejaké životné okolnosti.

Vy ste mali takých učiteľov, ktorí sa o žiakov zaujímali celkovo, nielen iba v škole?
– Áno, mala som viacerých takých pedagógov. Aj na základnej škole, aj na gymnáziu. Doteraz na nich veľmi rada spomínam.

Aká ste boli žiačka? Ako ste sa učili?
– Bola som poctivá a snaživá žiačka, ktorá chcela v každom predmete dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Učenie ma bavilo, doteraz mám rada pocit, keď sa naučím niečo nové.

Chodili ste aj poza školu?
– Poza školu som, myslím, nikdy nechodila, aj keď nevylučujem, že som na nejaký ojedinelý prípad zabudla. (Smiech.) Dostala som však len jednu jedinú poznámku: „Žiačka našepkáva spolužiakom.“ Ja som si totiž uvedomovala, že moje dobré výsledky môžu byť zdrojom závisti, tak som sa snažila získať si spolužiakov tým, že nemám problém pomôcť im, keď potrebujú. Takže som posielala aj výsledky a riešenia matematických úloh počas písomiek... A rada som vysvetľovala učivo, keď niekto niečomu nerozumel.

Očaril vás aj nejaký fešný učiteľ?
– Do istého veku som si obdiv mýlila so zamilovanosťou, takže v tomto zmysle aj áno. (Smiech.) Ale nešlo o vzhľad, skôr o nejaké celkové vyžarovanie a predovšetkým o schopnosť robiť svoju prácu dobre, čo je doteraz vlastnosť, ktorú na ľuďoch obdivujem.

V novej sérii Pána profesora sa objavia aj nové študentské tváre. Ako vnímate tieto mladé talenty a ako oni vás? Vykajú vám? Pýtajú si od vás rady?
– Áno, väčšina z nich mi zo začiatku vyká a potom veľmi rýchlo prejdeme k tykaniu. Čo sa týka rád, tie si nepýtajú a ani ich nerada dávam. Na to je tam režisér. Každý z nás by možno vedel poradiť, ale keď sa do toho začne miešať veľa ľudí, herec môže ostať zmätený alebo úplne vystresovaný. Skôr teda dávam oporu v podobe úsmevu alebo navodenia čo najpohodovejšej atmosféry.