Boli to 60. roky minulého storočia, keď som študovala na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene.

Spomínam na tie roky často, pretože boli nádherné. Možno preto, že popri školských povinnostiach sme si našli dosť času aj na zábavu. Užívali sme si mladosť dosýtosti.

Môj terajší manžel – vtedy ešte študent – bol veľký figliar a tajnostkár. Veľmi aktívne sa zapájal do všetkých študentských akcií. Nechýbal na žiadnej imatrikulácii, študentských plesoch či majálesoch, kde často stvárňoval niektoré alegorické postavy. Na imatrikuláciách najčastejšie vystupoval v role „pisáriuša“ a v študentských alegorických sprievodoch niekedy predvádzal aj ženské postavy.

A tá osudná, kde vystupuje v sprievode so živou kozou, je unikátna tým, že môj muž figliar jej dal celkom nový rozmer. Manžel na fotografii je, samozrejme, tá veľká koza, nie tá malá. Nepamätám si, kto ho odfotil, ale fotka zohrala v našom vzťahu svoju úlohu.

Pri všetkých svojich študentských starostiach a radostiach si vždy našiel čas na návštevu svojich rodičov. Keď však začal poľavovať, rodičia sa naštartovali a začínali sa viac zaujímať o štúdium svojho syna.

Chýbali im informácie, takže ho, pochopiteľne, viac spovedali, čo sa deje. Nerád podstupoval tieto výsluchy a vždy sa im snažil takticky vyhnúť svojím vlastným spôsobom – väčšinou rôznymi výmyslami a žartmi. Vždy obišiel nepríjemné témy a nezaťažoval rodičov tým, čo nemuseli vedieť.

Pri jednej podobnej večernej debate s otcom pri poháriku vína sa postupne obrátila reč nielen na školu, skúšky a všetko, čo s tým súvisí, ale aj na chúlostivú tému, či už s niekým chodí. Môj muž im o tom nechcel povedať, hoci už vtedy chodil so mnou, vždy sa dokázal nejako vyhovoriť.

Vtedy to akosi nešlo. Možno chlapec vycítil, že by si už zaslúžili vedieť niečo aj z jeho súkromia, a tak im povedal, že áno, chodí. Do toho sa už zamiešala aj zvedavá maminka.

Samozrejme, že chcela vedieť, čo je to za dievča a tak podobne. A hneď sa aj pýtala na fotku, nech vidí tú krásavicu z Horniakov, keď sa dozvedela, odkiaľ pochádzam.

Napriek vážnosti situácie napadla môjho muža priam kacírska myšlienka, že použije svoju fotku z ima­trikulácie, kde je sám preoblečený za ženu (viď fotografiu). Rodičia boli starí, dobre nevideli, a tak si povedal, že bude mať po starostiach, nebudú toľko dobiedzať a vyzvedať a zároveň tým nič neprezradí.

Keď si fotografiu dobre prezreli, otec to zobral chladnokrvne – chlapsky. Dopil pohár vína, nadýchol sa a nadlho sa odmlčal. Mamka zase so zatajeným dychom pozerala raz na otca, raz na fotografiu, potom uprela pohľad na obraz Sedembolestnej Panny Márie, ktorý visel na stene, a celú situáciu sa snažila zachrániť jedinou vetou, na ktorú sa, chudinka, zmohla: „Ak je dievča zo slušnej rodiny, tak nech sa stane vôľa Božia.“

Nechápem, ako to môj manžel vydržal a nerozosmial sa pred nimi. Keď mi to rozprával, ja som sa nevedela prestať smiať. Celkom originálne ma predstavil svojim rodičom! Pri spomienke na túto príhodu sa dodnes smeje celá rodina. A nielen ako rodičia, ale už aj ako starí rodičia tým zabávame svoje vnúčatá.&nbsp;

Milujeme príbehy, z ktorých na nás dýcha minulosť a ľudskosť. Príbehy, v ktorých sa všetci vieme nájsť, lebo všetci si pamätáme nejakého figliara zo svojho okolia či rodiny a dodnes spomíname na jeho žarty. Nie nadarmo sa hovorí, že humor je korením života a vtipné historky, ktoré sa stali našim blízkym, vedia naozaj najlepšie spojiť rodinu, keď jej v tej chvíli tečú slzy od smiechu....

Nikdy by mi nenapadlo, že ma manžel takto predstaví rodičom: Bavia sa na tom aj naše vnúčatá!

Výber pre vás

Nikdy by mi nenapadlo, že ma manžel takto predstaví rodičom: Bavia sa na tom aj naše vnúčatá!

Súvisiace články

Šokujúce skutočné príbehy čitateliek: Tieto slová nikdy nechceli počuť, ale nakoniec im pomohli

Miloval mačky a chcel, aby tak vyzerala aj jeho manželka! Smutný príbeh mačacej ženy Jocelyn

Zuzana prežila s manželom krásny život, ale keď zomrel... Hrozné, čo jej to švagriná vyviedla!

Skutočný príbeh: Dva mesiace po svadbe zistila, že je všetko inak!

Kúpila mu permanentku do fitka, aby trochu schudol: Nechutné, čo robil za jej chrbtom!

Po dvadsiatich rokoch konečne vyhrala boj s migrénami: Neuveríte, čo jej pomohlo!

Výber pre vás