Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.

Soňa Andrisíková

<h3>Ľubica Lacinová, vedúca laboratória biofyziky Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky Centra biovied SAV</h3>

Každý víkend jeden úplne voľný deň
1. Nejaký zásadný nový objav nebol, skôr zopár pripomenutí a zopár menších lekcií. Pripomenula som si, že človek nemusí mať čas usporiadať veci a rozlúčiť sa. Intuitívne to asi každý tuší, aj ja, ale teraz to bolo oveľa hmatateľnejšie. Pripomenuli sa mi aj mnohé hodnoty, ktoré som brala ako samozrejmé, ale nemusia takými byť – otvorené hranice, spoľahlivé cestovanie, aké príjemné je ísť do galérie na novú výstavu alebo do divadla na predstavenie. Lekciou bolo to, že práca z domu si vyžaduje väčšiu sebadisciplínu než práca na pracovisku. Boli aj menšie a príjemnejšie lekcie. Napríklad, že prechod do virtuálneho priestoru je zvládnuteľný, že mnohé uľahčuje, napríklad umožňuje pracovné aj prednáškové stretnutia bez ohľadu na to, kde účastníci práve sú. Ale aj poznanie, že kontakt so študentmi cez videoaplikáciu nie je taký dobrý ako zoči-voči v učebni.

2. Chcela by som mať každý víkend jeden úplne voľný deň. Počas pandémie sa mi rôzne pracovné povinnosti „roztiahli“ na celý týždeň. I keď víkendy stále mám menej pracovne intenzívne ako bežné pracovné dni, nie je to dobré. Musím si usporiadať čas tak, aby som lepšie oddelila prácu od voľného času. Chcem častejšie chodiť na dlhšie prechádzky a zase viac fotografovať.
<h3>&nbsp;Anna Polcková, evanjelická farárka</h3>

Zvládnuť organizovanie času
1. Vo svojom povolaní často bývam vystavená konfrontácii so slabosťou, s chorobami a so smrťou. Vidím, ako ľudia zápasia o život, čo všetko sú schopní urobiť, aby seba alebo svojich blízkych zachránili alebo sa aspoň pokúsili predĺžiť život tak, ako sa dá. Predpokladala som, že keď sa podarí vyvinúť vakcínu, všetci po nej bez váhania siahneme. To, že sa viac ako polovica ľudí na Slovensku nezaočkovala, hoci je evidentné, že by tým mohli seba a ľudí vo svojom okolí ochrániť pred vážnym priebehom a smrťou, je smutné a bolestivé. To treba zmeniť. Počas obdobia, v ktorom nebolo možné mať bohoslužby v kostole, som sa učila hľadať nové spôsoby na vyjadrenie blízkosti a podpory ľuďom v obyčajných každodenných situáciách. Získala som väčšiu zručnosť v používaní nových aplikácií, objavila možnosť viesť dlhé rozhovory s ľuďmi počas prechádzok v prírode.

2. Čo by som chcela zmeniť vo svojom živote budúci rok? Na zmenách v živote pracujem stále, mám v úmysle robiť to aj budúci rok. S dôverou k blízkym ľuďom, ktorí ma vedia povzbudiť aj kritizovať. V osobnom aj pracovnom živote je pre mňa výzvou vedieť si správne zorganizovať čas. Dávam si záležať na tom, aby som mala dosť síl ísť naplno tam, kde práve treba, ale aj priestor na to, aby som ich čerpala... Dobrými zdrojmi energie a inšpirácií sú pre mňa stretnutia s múdrymi a láskavými ľuďmi, umenie, láska a krása, to všetko považujem za prejav Božej dobroty. A potom ju s radosťou tlmočím ďalej.
<h3>Tereza Brachtlová, biomedička</h3>

Viac pomáhať ľuďom
1. Myslím si, že som dostala lekciu z trpezlivosti. Pandémia je pre mňa rovnako ako asi pre každého jedným z najnáročnejších období, aké som zažila. Najťažšie bolo pre mňa, keď som nemohla dokončiť rozbehnuté pokusy a celé dovtedajšie úsilie sa rozpadávalo, umieralo spolu s bunkami v Petriho miskách každým ďalším dňom lockdownu. Ak k tomu ešte prirátam, že som sa nemohla s nikým osobne stretnúť, že som si s rodinou rozdávala vianočné darčeky cez Skype, tak by som to prirovnala k osamelej lodi na otvorenom mori počas búrky. Utvrdila som sa v tom, že keď všetci spolu trpezlivo pracujeme a budeme ťahať za jeden povraz, dokážeme búrke odolať. V akýchkoľvek ťažkých časoch nemôžeme pracovať ako jednotlivci a sústrediť sa len na osobné ciele. Mali by sme spolupracovať ako spoločnosť, aby sme túto pandémiu prekonali, rešpektovať sa a prijímať rozhodnutia kompetentných. Nemôže byť každý kapitán. Potom naša loď vpláva pri východe slnka do pokojného dňa.
2. Som veľmi vďačná, že sa môj život momentálne uberá dobrým smerom. Možno len maličká zmena by bola vítaná… Určite by som bola rada, keby som svojou prácou mohla ešte viac pomáhať ľuďom. Práve teraz pripravujem spoluprácu, ktorá by mi mohla pomôcť dosiahnuť tento cieľ. A čisto v osobnom živote? Rada by som išla na dovolenku k moru.
<h3>Katarína Kaszasová, generálna riaditeľka Úradu pre dohľad nad výkonom auditu, manažérka roka 2021</h3>

Napísať a vydať knihu s priateľmi či zabehnúť maratón
1. Pandémia priniesla so sebou detinskú reakciu, že som pre ňu prišla o lyžovačku, dovolenku v zahraničí a výlety s kamarátmi, ale rýchlo ju vystriedala vďačnosť, že ochorenie obišlo moju rodinu a najbližších. Dokázali sme sa prispôsobiť tak, aby sme sa mohli stretávať s našimi najmilšími. Naučili sme sa žiť v jednej domácnosti opäť traja, keď naša vysokoškoláčka ostala niekoľko mesiacov na Slovensku. Bežná a kedysi formálna otázka „ako sa máš?“ dostala iný, hlbší rozmer. Nazvala by som to uvedomením si a prijatím toho, že v našom živote naozaj platí, čo sme počúvali už od našich starých rodičov – človek mieni, Pán Boh mení. Som hrdá na kolegov a kolegyne, že sa nám darí pokračovať v práci. Vytvorili sme bezpečné miesto pre tých, ktorí nemohli pracovať z domu, a flexibilné pracovné podmienky pre mamičky s deťmi, ktoré sa učia doma. Všetci v úrade si uvedomujeme, že patríme medzi tých šťastnejších. Zároveň nás to zaväzuje pomáhať tým, ktorí takéto šťastie nemali.

2. Verím, že moji rodičia sa budú držať v zdraví primeranom ich veku a že ako tento rok, tak aj budúci strávime veľa spoločných chvíľ prechádzkami v prírode. Rada by som pokračovala v športových aktivitách a v čítaní kníh, ktoré sú súčasťou môjho života od detstva, v individuálnych lekciách francúzštiny, stretávaní sa s rodinou a priateľmi... Jednoducho v tom, čo ma baví a prináša mi radosť. Nedávam si novoročné záväzky, ale keď sa zamyslím nad budúcim rokom, výzvou by mohlo byť naučiť sa vyložiť si nohy na stôl a pár minút nič nerobiť. Napísať a vydať s priateľmi knihu o audítorstve. Vytvoriť bežeckú štafetu s mojimi kolegami v úrade na bratislavský maratón a odbehnúť s nimi preteky.

Úspešné Slovenky o konci roka: Čo zmeniť? Človek nemusí mať čas usporiadať veci a ROZLÚČIŤ SA

Autor článku

Soňa Andrisíková

Výber pre vás

Úspešné Slovenky o konci roka: Čo zmeniť? Človek nemusí mať čas usporiadať veci a ROZLÚČIŤ SA

Autor článku

Soňa Andrisíková

Súvisiace články

Udržte si zdravie a krásu: Stačí, ak si 1x denne doprajete TOTO ovocie a vaše telo vám POĎAKUJE

Klimatické zmeny trápia aj Slovákov: Ak sa niečo nezmení, nečaká nás nič dobré!

5 signálov, že vaša imunita je na tom ZLE: Toto sú príznaky, pri ktorých treba hneď spozornieť!

Je to COVID alebo CHRÍPKA? TOTO sú hlavné rozdiely, ktoré musíte ihneď vedieť!

Nič sa vám nechce? Odsúvanie vecí na neskôr NIE JE lenivosť! Odhaľte príčinu, telo volá o pomoc

STRAŠIAK menom VRÁSKY: Vedeli ste, že si ich spôsobujete TÝMITO zlozvykmi? Robí ich skoro každá

Výber pre vás