Leto ako stvorené na čistotu. Voľné dni to zaručujú a popri iných letných zážitkoch je skvelé vygruntovať byt. Ja som sa pustila do veľkého prania – posteľná bielizeň, vetrovky, paplóny, všetko, čo sa dá na slniečku vydezinfikovať a vybieliť, som postupne chcela oprať a potom založiť krásne voňavé do skríň. Stalo sa to, čo sa stáva často: práčka tesne po záruke vypovedala službu. Kým som obvolala majstrov na jej opravu, zabralo mi to celé dopoludnie. To spomínané dovolenkové obdobie mi nehralo do karát. Ale čo som mala robiť... Hľadala som ďalej. Až som sa konečne celá šťastná dovolala do servisu a tam mi sľúbili, že sa na práčku prídu pozrieť.

Čochvíľa majstri zazvonili, ukázala som im práčku, opísala som príčinu a mladík mi vysvetlil podmienky. Bola som nútená súhlasiť a vystavil mi účet na 5 eur za obhliadku a 8 eur za cestu zo servisu k práčke. A už som nemala 13 eur. Dosť zvláštny prístup na to, že sa práčky ešte ani nedotkli. Oprava však bola nutná, tak som nereptala. Mladík však tvrdil, že príčinu tu nemajú ako zistiť, a tak ju musia previezť do servisu. Na ďalší deň mi vo dverách vystavil účet na 15 eur za odvoz práčky. Aj to som so zaťatými zubami odobrila. Práčku mi doviezli opravenú po siedmich dňoch, ale bola som rada, pretože keby ju neboli mohli opraviť, znamenalo by to kúpu novej a na tú som práve nemala peniaze.

Spustili práčku a nová komplikácia na seba nenechala dlho čakať: práčka jednoducho tiekla. Keďže v servise si nechceli priznať chybu, „vysvetlili“ mi, že ako sa s práčkou manipulovalo, niečo sa uvoľnilo, a preto tečie. Majstri teda niečo dotiahli a odišli. Ja som musela nutne prať, mala som dovolenku a čas presne zadelený na činnosti. Ale práčka si ďalej tiekla, nie veľa, ale tiekla. Veď som zaplatila 100 eur mimo všetkých tých drobných poplatkov, ktoré som už spomínala! Párkrát som teda v núdzi vyprala, čo bolo najnutnejšie, a znova som zavolala servis, že ubehol krátky čas a práčka tečie rovnako ako pred opravou. Z reakcie bolo už v telefóne cítiť hnev, ale museli to riešiť.
Vzali práčku späť do servisu a doniesli o pár dní, ale nepreskúšali ju, jednoducho prácu „odflákli“. Práčku som znova dala opraviť už po lete a uplynulo niekoľko rokov a pekne mi slúžila, až kým sa úplne nepokazila a už sa ju neoplatilo opravovať.

Kúpila som si novú, inú značku, a po rokoch sa pokazila. Išla som cestou opravy ako pred rokmi, našla som niekoľko telefónnych čísel a obvolávala som servisy. Ochotný opravár sľúbil, že sa do dvoch hodín príde na problém pozrieť. Čakala som ho netrpezlivo, pretože bola zima a bývame na vyvýšenom mieste. Vtom mi zavolal, že môj dom nevie nájsť. Tak som vyšla pred dom a kývala som mu, aby ma uvidel. Dlho stál na konci ulice, kým si ma konečne všimol. Začal sa približovať pár metrov smerom ku mne, keď odrazu prudko zabrzdil a začal cúvať. Zatelefonovala som do servisu, že či sa ma zľakol alebo čo sa stalo. A pani mi v telefóne škaredým hlasom povedala, že sa pomýlili, pretože ak ide o práčku, ktorá tečie, zázraky urobiť nevedia a že došlo k omylu! Zarazená som poďakovala a zložila som telefón. Už som ani nedúfala, že to bude mať šťastný koniec. Ale nasledujúci servisný technik moju práčku na mieste opravil, zinkasoval symbolický poplatok a život ide ďalej...

Anna

Čo my na to?

Tento príbeh sa nám páči práve preto, že je to ten bežný zážitok, ktorý pozná takmer každá z nás, a napriek tomu sa na tom vieme vždy zabaviť. Možno práve preto, že sa s tým dokážeme stotožniť. Služby u nás na Slovensku sú niekedy ako z Kocúrkova a záverečná bodka pani Anny o cúvaní vozidla a zmiznutí opravára pred jej očami nemá chybu. Také skvosty si treba pripomínať! Ešte si práčku len obzrel a už si vypýtal peniaze.