Keď sa Mirke a jej manželovi Mirovi (38) narodil druhý syn Patrik, bolo to na prvý pohľad krásne a zdravé dieťa. Ako to už vo väčšine prípadov býva, prišiel na svet bez problémov, mal v poriadku váhu aj ostatné parametre a všetko bolo bez komplikácií.

Ani nevedela, že ho má doma

„Doma sme už mali dvojročného zdravého Dominika. Z ďalšieho prírastku sme sa, samozrejme, veľmi tešili. Navyše Patrik bol ukážkový, dalo by sa povedať, že až príliš dobrý a spokojný. Niekedy som si hovorila, že ani neviem, že ho doma mám. Keď mal deväť mesiacov, jeho obvodná lekárka si všimla, že zaostáva v motorickom vývoji. Neovládal niektoré veci, a tak nás poslala na rehabilitačné vyšetrenie, kde mu stanovili hypotóniu,“ spomína na začiatky problémov sympatická mamička.

Pri cvičení plakali obaja

Keďže mal Paťko slabšie svaly, museli cvičiť Vojtovu metódu, ktorá mu mala pomôcť v napredovaní. „Každý deň pri cvičení plakal a mne trhalo srdce, neraz som plakala s ním. Vedela som, že to robím preto, aby napredoval, ale aj tak, tú bezmocnosť, ktorú cíti matka, keď jej dieťa plače, neprajem zažiť nikomu,“ hovorí statočná matka. Tvrdý „dril“ sa vyplatil – usmievavý chlapček po dlhých mesiacoch rehabilitačnej liečby začal švornožkovať a napokon aj chodiť. „Prvé krôčiky urobil až po roku a pol. Svet bol zasa ružový, Patrik konečne behal a bľabotal prvé slová. Boli sme s manželom takí šťastní,“ spomína na krásne okamihy Mirka, ktorej sa však po čase opäť niečo nezdalo. Podľa nej bol Patrik veľmi vnímavý a stále sa smial, až bolo zvláštne, že neprejavuje žiaden vzdor.

Dominik sa naučil mladšiemu bratovi ustúpiť, aby predišli záchvatom hnevu.
Dominik sa naučil mladšiemu bratovi ustúpiť, aby predišli záchvatom hnevu.
Zdroj: archív M. M.

V troch rokoch už čítal slová

A to nebolo všetko, čím sa Patrik začal odlišovať od druhých detí. „Keď mal dva roky, v knihe ho nezaujímali obrázky, ale písmená, a tak som mu ich začala čítať. A on ich začal po mne opakovať. Mal iba dva a pol roka a ovládal celú abecedu, ale pritom nevedel rozprávať. V tom období prestal hovoriť aj slová, ktoré vedel, dokonca prestal používať gestá. Namiesto toho iba kričal alebo pišťal. Aj jeho vnímavosť bola zrazu kdesi preč. Nereagoval na oslovenie, a ak bol zaujatý nejakou hrou, mohli by okolo neho lietať aj atómové bomby, i tak by si to nevšimol. No jeho nadanie na písmená a čísla bolo až fascinujúce, zašlo to až tak ďaleko, že čítal aj celé slová.“ Mirka vedela, že je zle. Čoskoro sa z pokojného bábätka stalo vzdorovité dieťa, ktoré sa pri zmene trasy hádzalo o zem alebo dostalo silný záchvat zlosti.

Potvrdili atypický autizmus

Mirka priznáva, že o autizme mala veľa načítané, a tak začala mať obavy, že Patrik je autista. „Povedala som o svojom podozrení manželovi, no ten ma ubezpečil, že Patrik určite nie je autista, len je trochu spomalený a zaostáva v reči. Lenže moja materinská intuícia mi nedala spávať.“ A tak chlapca dala vyšetriť neurologičke. Tá ich poslala za psychiatričkou, hlavne pre jeho veľký záujem o písmená, čísla a dokonca aj o anglický jazyk. „Lekári nakoniec potvrdili atypický autizmus. Táto správa mnou a manželom poriadne otriasla. Vyplakala som more sĺz a pýtala som sa samej seba prečo. Neustále som si kládla otázku, čo bude ďalej,“ hovorí Mirka a aj dnes si utiera slzy.

Ak je zaujatý nejakou činnosťou, nikoho nevníma.
Ak je zaujatý nejakou činnosťou, nikoho nevníma.
Zdroj: archív M. M.

V škôlke ho nechceli

Mirka vedela, že jej syn bude nadaný na mnohé veci, ale bude samostatný? Dokáže komunikovať s okolím? Keď bol diagnostikovaný, mal štyri roky a ešte nerozprával. „Napriek tomu ho vzali do klasickej materskej školy, no hoci boli učiteľky ústretové, Patrikovi prekážal napríklad hluk a ručičky mal stále na ušiach, býval z toho podráždený. Nekontaktoval iné deti. Nerozprával, preto nevedel vyjadriť, čo ho trápi. Ďalší rok si Patril na hluk zvykol, no začal rozhadzovať hračky a časom to vyústilo do bitiek so spolužiakmi. Dnes už mama vie, že mu nerobilo dobre, keď mal okolo seba toľko stimulov. Na rozdiel od iných detí, on ich nepotreboval.

Keď bol unavený, kričal a plakal

Ako vysvetľuje jeho mama: „Ak bol preťažený, jednoducho začal plakať alebo kričať. V domácom prostredí býval najpokojnejší, i keď potýčky s bratom nechýbali. Starší Dominik musel pri bratovi predčasne dospieť. Musel sa naučiť ustúpiť mu, čo je síce niekedy nespravodlivé, ale nevyhnutné, ak chceme predísť hysterickému výstupu. Dnes má Patrik sedem a Dominik deväť rokov. Patrika sme integrovali do klasickej základnej školy, do triedy s narušenou komunikačnou schopnosťou. Naše obavy sa rozplynuli, len čo sme uvideli výsledky, lebo sa pekne adaptoval. S počtom sedem detí sa mu učí omnoho ľahšie ako v preplnenej škôlke a to najdôležitejšie je, že do školy chodí rád. Konečne sa posunul ďalej aj v reči, robí viaceré pokroky a sme na neho hrdí,“ teší sa Miroslava.

Viac ako obrázky ho zaujímali písmená. Nevedel ešte rozprávať, no ovládal abecedu.
Viac ako obrázky ho zaujímali písmená. Nevedel ešte rozprávať, no ovládal abecedu.
Zdroj: archív M. M.

Miluje klavír a vlasy

Paťko miluje klavír a vždy, keď príde domov zo školy, hrá na ňom celé popoludnie. „A je zaťažený na moje vlasy. Nebolo dňa, aby sa mojich vlasov nedotkol, aby sa na ne fascinovane nepozeral, dokonca ich aj ovoniava,“ vysvetľuje mamina. „Viem, že je to jeho spôsob komunikácie, akési vyjadrenie citov, ktoré slovami nevie opísať. Niekto by povedal, že to nie je normálne, mne sa to však zdá prirodzené. Najhoršie však je, že vždy sa nájdu ľudia, ktorí na vás pozerajú krivo, pretože netušia, že vaše dieťa je iné. Že sa potrebuje dotýkať mojich vlasov, aby bol pokojný, že musí dodržiavať určite rituály, lebo vybočenie ho dokáže vyviesť z miery. Keď sa vaše dieťa s autizmom hodí na zastávke o zem, lebo nechápe, že ešte neprišiel ten správny autobus, mnohí na vás zazerajú a myslia si, že máte nevychované a rozmaznané decko,“ opisuje reakcie ľudí. Musí im jasne povedať, že syn je autista, vtedy sa väčšinou stiahnu.

Dôležité je nesúdiť

„Patrik nerozumie veciam, ktoré sa nedajú vizuálne znázorniť, napríklad nevie, čo sú to narodeniny. Môže sa tešiť z darčeka, ale pointu, prečo ho dostal, nechápe,“ vysvetľuje Mirka, v čom je jeho vnímanie sveta iné. „A už vôbec nerozumie emóciám iných ľudí. Mnohí by povedali, že je bezcitný, že nemá žiadne city, dokonca že je až krutý. Ale on je vnútri citlivý a pre svoju diagnózu trpí, pretože to, že je iný, si uvedomuje. Nikdy, naozaj nikdy neodsudzujte nikoho za jeho správanie, pokiaľ neviete, čo za tým je. Možno má práve autizmus alebo iné ochorenie, ktoré nemusí byť na prvý pohľad viditeľné. S manželom sa snažíme zvládať výchovu čo najlepšie, ale nie vždy je to prechádzka ružovou záhradou. Netušíme, aké chvíle nás ešte s Patrikom čakajú, no sme pripravení na všetko. Pripravení a silní, veď tam, kde je láska, sa dá zvládnuť všetko!“ ukončuje odhodlaná Mirka.

Zaujalo nás

● Mirka vyštudovala strednú školu v odbore obchod a podnikanie, ale vždy ju to viac lákalo k literatúre než k ekonomike. Písať začala už na základnej škole, publikovala v časopisoch a napísala niekoľko románov. V jej knihách nájdete romantiku s nádychom Orientu a arabskej kultúry, ale aj skutočné príbehy. Debutovala bestsellerom Araba nemiluj. Je autorka kníh Trpké precitnutie, Telo ako trest, Arabská milenka, Slzy pre Araba, V pasci Araba, Slzy africkej lásky, Arabská ruža a Noci s cudzincom.