Mystická smrť ženy bola uzavretá ako NEZNÁMA UDALOSŤ, hoci jej predchádzali dlhoročné útoky! UF

Ôsmeho júna 1989 Gordon Starchuk, mestský pracovník Britskej Kolumbii Kanade, objavil telo. Patrilo Cindy Jamesovej, 44-ročnej kanadskej zdravotnej sestre, ktorá bola nezvestná takmer dva týždne. Jej smrť je dodnes záhadou.

Cindy James sa narodila 12. júna 1944 ako jedno zo šiestich detí. Keď dospela, stala sa zdravotnou sestrou. O tri roky neskôr sa zoznámila s psychiatrom Royom Makepeaceom, a čoskoro nato sa v roku 1966 zosobášili. Jej rodina mala pochybnosti z ich vzťahu pre 18-ročný vekový rozdiel – Makepeace mal vtedy 40 rokov Cindy len 22. Manželstvo nebolo šťastné, dokonca s občasným fyzickým týraním z manželovej strany. V roku 1982 sa rozišli. Po štyroch mesiacov od rozvodu Cindy nahlásila prvý prípad obťažovania.

Spočiatku malo obťažovanie formu častých telefonátov od neznámeho stalkera. Často mali násilný alebo sexuálny charakter, ale niekedy bol volajúci jednoducho ticho a bolo počuť len dych. O týždeň sa veci vyhrotili – Cindy nahlásila, že jej niekto hodil kameň cez okno zadných dverí a vošiel do domu, hoci sa zdalo, že nič nezmizlo ani nebolo porušené. Vyšetrovateľom tohto prípadu sa stal Pat McBride, ktorý sa s ňou čoskoro zaplietol – obaja boli po nedávnom rozchode, takže sa presťahoval do jej bytu. McBride podozrieval Jamesovej bývalého manžela Makepeacea, že je páchateľom. Krátko po tom, ako sa McBride nasťahoval k Cindy, objavil auto jej exmanžela zaparkované v uličke za jej domom. Makepeace tvrdil, že sa snažil chytiť páchateľa pri čine a rýchlo odišiel.

V prvých mesiacoch pôsobili tvrdenia Cindy dôveryhodne. Keď McBride sám zdvihol jeden z telefonátov, zostalo iba ticho. Napríklad aj susedia na prízemí tvrdili, že počuli zvláštne zvuky vychádzajúce z jej bytu po tom, ako odišla do práce. A ďalšia susedka tvrdila, že videla cudzieho muža, ktorý stál niekoľkokrát pred jej domom. Pred Vianocami našla lístok s výhražným odkazom „Veselé Vianoce“ spolu s fotografiou mŕtvoly ženy ležiacej pod lekárskou plachtou.

Prvý fyzický útok prišiel o necelý mesiac, keď jej kolegyňa našla Cindy v bezvedomí na dvore v mraze s pančuchou omotanou okolo krku. Keď prišla, Cindy povedala kolegyni, že ju napadol muž s nožom, keď sa blížila k svojej garáži. Vraj ju odviedol do garáže, kde čakal ďalší muž. Muži sa vyhrážali zabitím jej sestry, ak útok nahlási, potom ju škrtili a sexuálne ju napadli s nožom. Práve tento prípad zasial prvé pochybnosti o jej slovách. Lekári nedokázali nájsť zranenia súvisiace so sexuálnym napadnutím. Cindy sa rozhodla presťahovať a potom ešte niekoľkokrát, keďže aj na nových adresách dostávala výhražné odkazy. Telefonáty mala aj v práci a na dvore našla tri zavraždené mačky.

Takmer rok po prvom útoku dostala polícia naliehavý telefonát od Cindy, že je v nebezpečí. Keď prišli k nej domov, našli zamknuté dvere  a museli ich vykopnúť – vnútri ju našli v bezvedomí na podlahe, s nožom prebodnutým cez ruku s odkazom: „Teraz musíš umrieť.“ Vysvetlila to tak, že ju ovalili a vpichli jej do ruky ihlu. Vpich sa našiel, ale už žiadne drogy v tele. Útoky sa v nasledujúcich mesiacoch stupňovali, no policajti boli bezradní. Nikdy nič nenašli. Cindy sa pokúsila o samovraždu a bola umiestnená na psychiatrii.

Po návrate dostávala balíčky s hrôzostrašným obsahom a páchateľ založil niekoľko požiarov, no policajti tvrdili, že ich založila sama, lebo v prachu a sadzi na parapete, cez ktorý by páchateľ musel preliezť, by boli stopy, no žiadne sa nenašli. Začalo sa pracovať s verziou, že Cindy trpí duševnou chorobou a páchateľom je ona sama. Keď ju raz objavili viac ako päť kilometrov od jej ďalšieho nového domova v polovedomí v priekope na okraji cesty okoloidúci motoristi, mala krk obviazaný nylonovými pančuchami a na tele mala rezné rany s modrinami. Trpela podchladením a tvrdila, že si nepamätá, ako sa jej to stalo. Lenže aj predtým Cindy našli niekoľkokrát potulovať sa s pančuchou okolo krku, keď tvrdila, že si nič nepamätá.

Keďže polícia pochybovala o jej slovách, ktoré často nedávali zmysel, upadla do depresií a sama sa zľakla, že je šialená. Blízki sa báli o jej stav. Večer 25. mája 1989 k nej mali prísť priatelia Woodcockovci hrať bridž a stráviť u nej noc. Keď prišli, našli dom prázdny a chýbalo aj auto, tak ju začali hľadať. Objavili len auto na neďalekom parkovisku nákupného centra s krvou vnútri a rozhádzanými peniazmi z peňaženky. Cindy tam nebola. Nahlásili nezvestnosť. O dva týždne neskôr bolo objavené jej telo so zviazanými rukami a nohami, na krku mala previazané nylonové pančuchy. Bola predávkovaná liekmi, čo mohlo spôsobiť jej smrť.

Ďalšie vyšetrovanie ukázalo, že mnoho z liekov, ktoré mala v tele, našli v jej dome, expert na uzly dokázal, že sa mohla zviazať aj sama. Po siedmich rokoch obťažovania, protichodných dôkazov, pobytov v nemocnici, nových adries a niekoľkých násilných incidentov mali porotcovia za úlohu rozhodnúť, čo sa vlastne Cindy stalo. Bolo jej obťažovanie predstierané? Bola jej smrť úmyselná – či už vlastnou rukou, alebo jej násilníkom? Porota sa nedokázala dohodnúť na výsledku, príčina jej smrti bola nakoniec označená ako „neznáma udalosť“. Vyšetrovanie smrti Cindy Jamesovej bolo oficiálne uzavreté a dodnes sa o ňom diskutuje.