U mojej najlepšej kamarátky Evy prebiehala veľká dráma. Jej svokra nechcela dávať pozor na vnúčatá. Teda bola by ochotná si ich pravidelne brávať k sebe, ale len vtedy, ak jej za to riadne zaplatia.
Jej nevesta sa totiž súrne potrebovala vrátiť do práce, aspoň na čiastočný úväzok. To by znamenalo, že by bolo treba vyzvihnúť deti zo školy a škôlky, občas staršieho chlapca vziať na krúžky a 3-ročné dievčatko na detské ihrisko. Svokra sa najskôr vyhovárala, že ona predsa ešte chodí do práce, ktorá ju veľmi vyčerpáva a popoludní si potrebuje oddýchnuť. Má vodičský preukaz, nerobilo by jej problém ísť pre deti do školy autom. Ale ona nechce...
Svokor tiež neponúkol pomocnú ruku. Tvrdí, že jeho syn s nevestou sú predsa ešte mladí, majú svoj život, nech si ho zariadia podľa seba. Nech si problémy riešia, ako dokážu a chcú. Aj oni museli so svokrou všetko riešiť sami, nikto im nepomáhal. Moja kamarátka bola veľmi nahnevaná, zúrila... Toto nečakala! Jej mama je už síce na dôchodku, ale má vážnu diagnózu, nie je schopná starať sa o malé deti. Jej otec už dávno zomrel a súrodenci majú plné ruky práce...
Najhoršie je, že deti svokrinej dcéry k nej chodia pravidelne. S tým svokra problém nemá, rada sa o ne stará hoci aj celý víkend. Samozrejme, zadarmo. Nevestine deti nie vari sú takisto jej vnúčence? Očividne k nim necíti takú istú lásku ako k dcériným deťom...
Poradila som teda Eve, aby sa na takú svokru vykašľala. "Nájdi si šikovnú a milú opatrovateľku," vravela som jej. Zaiskrilo jej v očiach. "Presne to urobím," povedala napokon. "Ak mám za starostlivosť o svoje deti platiť, radšej dám tie peniaze cudzej žene, než ich vlastnej babičke. Hnevám sa na ňu."
Manžel jej do toho našťastie nezasahoval, sám sa za svoju matku hanbí. Súhlasil s pomocou pestúnky, ktorá k nim chodí na niekoľko hodín týždenne. Eva mohla nastúpiť do práce a deti majú novú kamarátku, ktorá sa postupne stáva členkou ich rodiny. Keď sú deti choré alebo si rodičia chcú niečo vybaviť, už nemusia nikoho z rodiny prosiť o pomoc. Zavolajú Janke a ona si prispôsobí pracovný harmonogram. Niečo ich to, samozrejme, stojí, ale Eva mi povedala, že jej veľmi odľahlo.
"Bolo to pre nás najlepšie riešenie," dodala s tým, že k svokre chodí už len manžel, ona ju istý čas nechce ani vidieť. "Nepohádali sme sa, nechcem v sebe živiť nenávisť. Takto to vyšlo, zmierila som sa s tým. Ale na návštevu k nej chodiť odmietam," hovorí rozhodne Eva.
