Začnem tým, čo zaujíma mnohé ženy...
– Moje schudnutie, však? To musím dať na pravú mieru. Od pôrodu som schudla 45 kíl. Deväťdesiatosem som mala, keď som prišla z pôrodnice. Nebudem vám hovoriť, koľkokilová som tam išla. To je veľmi smutné číslo. U mňa to nie je ako u väčšiny žien, že „veď to oddojčíš, dieťa ťa vycucia“. Ja som nedojčila, takže ma nemalo čo vycucať. Snažila som sa 6 mesiacov, aj som cievkovala, ale nešlo to. A tak som to musela naozaj oddrieť. Samo to dole nešlo. Nikdy to tak u mňa nebolo ani nebude. Keďže som vedela, že mám ísť točiť seriál, a vedela som, že 98-kilová sa do tej kamery nezmestím, povedala som si, že dosť bolo hrianok, dosť bolo aglio e olio cestovín a pizze, čo sú moje najobľúbenejšie jedlá, ideme cvičiť.
Čo ste teda robili?
– Začala som behávať na páse. Veľmi veľa ľudí ma aj hanilo, že ako môžem behávať 18 kilometrov denne, to sa nedá. Áno, nedá. Chodila som rýchlou chôdzou. Je to nepríjemné, ale nie až tak ako beh. Čiže 18 km denne, zväčša aj s malou na rukách, a naozaj to šlo super dole. Mala som úžasnú „krabičkovú“ diétu. Dodáva ju rodinný podnik, varia ženy, ktoré to robia s láskou, a veľmi mi pomohli.
Rýchle chudnutie zvyčajne nevydrží dlho. Nevtiahlo vás to späť do starých koľají?
– Keď sa ide tempom, že za štyri mesiace schudnete 45 kíl a je to zaznamenané na kamere pre budúce generácie, potom mám tendenciu vrátiť sa k tomu, čo bolo. Čiže áno, vrátila som sa k tomu. Samozrejme, do toho prišiel kovid. To už som nebehávala 18 km, ale už len 10, potom 9, potom 8 a teraz 6 denne. (Smiech.) Pribrala som asi 10 kíl, čo mi až tak neprekáža, a viem, že keď bude nutné schudnúť kvôli kamere, nemám s tým problém. Váha, ktorú momentálne mám, mi nevadí, čo som o tých 98 kilách povedať nemohla. Takže priznávam, pribrala som, lebo milujem jedlo. Ale držím si to. (Úsmev.)
Skúšali ste v minulosti diéty?
– Samozrejme, veľa z nás to nemá jednoduché. To sa teraz nechcem sťažovať. Ale nabonzujem na Zuzku Kanócz, s ktorou som bývala, keď sme začínali v divadle a všetko sme robili rovnako – aj sme chodili na hodiny tanca, aj sme skúšali v divadle, aj sme spolu večer zaľahli do postele. Čiže rovnakú energiu, ktorú vydala ona, som vydala aj ja. Ja som si večer dala šalát, ona vyprážaný syr. Ona bola chudá ako malíček a ja ako palec. Dodnes je Zuzka taká, aj jej mamina je taká. Ja som zas po tatinovi a tatino je veľký. (Smiech.) Samozrejme, keď sme sa prezliekali v šatni a mali sme 18 rokov, bolo mi do plaču. Človek s tým stále chce niečo robiť. Od tínedžerských čias, keď som mala okolo stovky, človek prejde rôznymi fázami, ospravedlneniami sám sebe. Ale ide aj o jedlo. Naozaj môžem povedať, že 70 percent tvorí jedlo a tých 30 percent je pohyb a toho mám málo. A to som si priznala až teraz. (Smiech.) Prešla som diétami, jojo efektmi. To všetko mám za sebou a možno ešte stále pred sebou. To nik nevie. Je to celoživotná filozofia a celoživotný boj.
