SPOMAĽTE a SCHUDNETE: Ubehaný život prináša aj kilá navyše! Tipy ako schudnúť efektne a navždy

Možno aj vy patríte medzi typické ženy súčasnosti: žiadne raňajky alebo maximálne dve zahryznutia do krajca chleba a káva, kým chystáte deťom desiatu, prípadne si raňajky rýchlo odbijete nad klávesnicou počítača. Potom rýchly obed z krabičky, nech sa čo najskôr vrátite k počítaču, alebo v bufete, kde vám síce nechutí, ale jesť treba. Popoludní prichádza únava a útlm, ktorý si vyžaduje sladký dezert. A potom rýchlo domov. Vyzdvihnúť deti, uvariť večeru a to už máte taký hlad, že sa najete pri jej príprave a nevečeriate.

Pokoj nastáva, až keď sú deti v posteli, kuchyňa uprataná a vy sa zvalíte na sedačku s knihou v ruke, prípadne pred televíznu obrazovku. A práve vtedy začnete pociťovať hlad a aj chuť na jedlo. Ak sa pýtate, prečo je to tak, vysvetlenie je jednoduché.

Lebo máte pokoj. Váš mozog je až teraz schopný zaznamenať, že jete. Bohužiaľ, o desiatej večer je už na akýkoľvek kalorický príjem príliš neskoro. Telo, ktoré počas dňa neprijímalo dostatok kalórií, najviac túži po rýchlych sacharidoch, a tak si otvoríte balíček čipsov, prípadne si nakrájate syr a k tomu si dáte pohárik vína. Že ste v tej chvíli na najlepšej ceste k obezite a iným zdravotným problémom, vám asi nemusíme pripomínať.

Prvým krokom prekvapivo nie je diéta, ale celkové spomalenie životného tempa. Na to, že náš metabolizmus úzko súvisí so stresom, upozorňuje aj americký výživový poradca Marc David, ktorý sa zaoberá psychológiou výživy. Keď sme v strese, naše trávenie je v podstate vypnuté. Vtedy ho totiž ovláda takzvaný sympatikus, časť nervového systému, ktorá pochody v našom tele riadi počas prípravy na útok, útek alebo obranu. V takúto chvíľu ide, samozrejme, všetko ostatné bokom. Krv sa nahrnie do mozgu a svalov, čo je v poriadku, pokiaľ ste v skutočnom ohrození života. No pokiaľ dané „nebezpečenstvo“ pre vás predstavuje preplnený diár, choré dieťa, prázdna chladnička, návšteva lekára, varenie, upratovanie a podobne, nastáva problém.

Ak žijete uponáhľaný život a ste v strese, jete v sympatiku, rýchlo a bez toho, aby ste vnímali, aké jedlo jete, nieto ešte v akom množstve. Váš mozog vôbec nestíha zaznamenať, že prijímate potravu. V takom prípade vám k schudnutiu nepomôže ani znižovanie kalórií, ani ďalšie hodiny na bežeckom páse. V strese telo navyše produkuje príliš mnoho stresového hormónu kortizolu, ktorý je zodpovedný za kritické ukladanie tuku v oblasti brucha, a má rovnako neblahý vplyv na civilizačné ochorenia.

Takže pokiaľ vám váš osí pás mizne pred očami, nemusí byť na vine prichádzajúca menopauza, ale práve chronický stres. Ten má vplyv aj na tvorbu inzulínu. Chronický stres môže časom spôsobiť stav takzvanej inzulínovej rezistencie, keď bunky prestávajú reagovať na inzulín, takže v krvi sa stále drží nadmerné množstvo glukózy, aj keď pankreas robí, čo môže a produkuje čoraz viac inzulínu. Výsledkom je nielen priberanie, ale aj prediabetes, stav, keď sa bunky voči inzulínu stávajú rezistentnými.

Podľa Marca Davida je najlepší spôsob, ako sa zbaviť stresu a v tomto stave nejesť, vedomé dýchanie, a to aj pri jedle. Schválne, všimnite si, ako dýchate, keď ste zavalená prácou, nestíhate a v hlave máte množstvo myšlienok. Pravdepodobne plytko a s krátkymi prestávkami. Ak v tomto stave jete, je to znak toho, že ste v sympatiku a vaše trávenie nefunguje, ako by malo. Tráviaci systém totiž nemá dostatok kyslíka.

Pre správne trávenie potrebujete, naopak, aktivovať parasympatikus. A to sa nám podarí zmenou dychu. V okamihu, keď prejdete do pokojného, prehĺbeného dýchania, automaticky prijímate viac kyslíka, ktorý je potrebný aj na spaľovanie kalórií. Váš metabolizmus sa v parasympatiku zrýchľuje a vám lepšie spaľuje. Na dych sa sústreďte aj počas jedla. Vedome ho prehlbujte a medzi jednotlivými sústami si občas urobte pauzu. Po pár dňoch zistíte, že je to pre vás prirodzené, pravdepodobne zmizne aj pocit nafúknutia či pálenie záhy. Aj tu však platí, že treba jesť zdravo, pestro a neprejedať sa. Inak vám ani dýchanie nepomôže.

So spomalením súvisí aj ďalšia dôležitá vec – výber kvalitných potravín. Čím menej kvalitné potraviny jeme, tým viac ich potrebujeme skonzumovať. Keď sa nad tým zamyslíte, je to logické. Pokiaľ jedlo, ktoré jeme, nemá dostatok živín, náš mozog hlási, že ho máme jesť viac. Výsledkom je, že jeme viac nekvalitného jedla, sme hladné a priberáme. Marc David upozorňuje na fakt, že to, čo nám jedlo v konečnom dôsledku odovzdá, závisí nielen od pôvodu jednotlivých surovín, ale aj od toho, ako boli spracované, dopravené, varené, servírované a v akom nastavení sme jedli. To všetko má totiž vplyv na to, akú energiu z jedla nakoniec získavame. A nehovoríme len o kalóriách.

Než sa pustíte do jedla, opýtajte sa samy seba: Chystám sa jesť pod vplyvom stresu? Ak zistíte, že áno, zastavte sa a desaťkrát sa zhlboka nadýchnite a vydýchnite. Úplne najlepšie bude, keď si sadnete, zavriete oči a po každom nádychu na chvíľu zadržíte dych. Toto jednoduché cvičenie vám pomôže prepnúť zo sympatika na parasympatikus a naštartovať trávenie.

Stres pri jedle vám pomôžu odhaliť nasledujúce otázky:

➤ V akom rozpoložení máte tendenciu jesť viac, alebo naopak, menej jedla? Je to v stave úzkosti, stresu, hnevu či únavy?

➤ V akých situáciách prichádzajú tieto stavy v priebehu dňa?

➤ Aké percento jedál jete pod vplyvom stresu?

➤ Aké typy jedál v tomto stave vyhľadávate (sladké, tučné, smažené, kombináciu sladkého a slaného, či dokonca konzumujete alkohol)?

➤ Vnímate chuť týchto jedál?

Teraz sa zamyslite a porovnajte, ako vnímate jedlo a aj to, ako sa cítite, keď ste v strese, so situáciou, keď jete s priateľmi alebo s rodinou počas dovolenky alebo pri oslavách, pri ktorých ste uvoľnená, v pohode a nikam sa neponáhľate. Odpovede by vás mali priviesť k tomu, či v živote potrebujete spomaliť.