Citrón na zníženie teploty?! Viete, kedy je horúčka nebezpečná a ako ju rýchlo poraziť?

Horúčku vyvolávajú imunitné a termoregulačné mechanizmy. Zvýšená teplota a horúčka sú najčastejšie prejavom prvotnej nešpecifickej obrannej reakcie ľudského tela na banálnu aj závažnú infekciu. „Živočíšne teplo je zosobnením životnej energie človeka a ostatných teplokrvných organizmov, ktorá sa vo dne v noci šíri krvným prúdom do celého tela. Ak sa vytratí, život vyhasne. Kozub a piecka vo vnútri buniek tvoria teplo, ktoré veľmi dômyselne využívame nielen na udržiavanie relatívne stálej teploty „jadra“ ľudského tela, ale aj na boj s vonkajším nepriateľom. Prepuknutie horúčky máme zakódované v našich génoch už od čias pračloveka. Neraz signalizuje hroziace nebezpečenstvo,“ vysvetľuje internista Igor Vozár.

Často však nie je zvýšená teplota nič viac ako normálny prejav biorytmov, inokedy je zrkadlom zvýšenej dennej telesnej aktivity človeka v teplom až horúcom prostredí, alebo môže byť aj súčasťou trávenia potravy. „Aj na zanedbaný pitný režim alebo vnútorný boj s baktériami, ktoré nás denne ohrozujú, reaguje organizmus vzostupom telesnej teploty. Stáva sa aj to, že horúčka nie je adekvátna stavu ohrozenia človeka a vtedy predstavuje nepríjemnú prekážku na ceste k uzdraveniu jedinca.“

„Zvýšením telesnej teploty sa snaží ľudské telo zastaviť rozmnožovanie a rast cudzorodých mikroorganizmov. Riadiace centrum pre horúčku v spodnej časti medzimozgu, v hypotalame, zacíti v istej chvíli pach baktérií, vírusov a ostatných votrelcov v podobe tzv. pyrogénov a prestaví sa na vyššiu teplotu.

Telesná teplota človeka vďaka tejto funkcii potom stúpa. Dôležité je, že policajná ochrana v podobe bielych krviniek a ostatných zložiek imunitného systému pacienta s prechladnutím či zápalom pracuje v prostredí s vyššou teplotou ešte o niečo účinnejšie, ako keď sme ,afebrilní‘ a mimo ohrozenia,“ upresňuje doktor Vozár.

Telesná teplota v rozmedzí medzi 36 – 37 °C sa považuje za normálnu, do 38 °C za zvýšenú a o horúčke hovoríme až vtedy, ak ortuť v teplomeri vystúpi nad túto úroveň. Teplota nad 40 stupňov už môže poškodiť mozog aj krvný obeh. Život ohrozujúca je horúčka nad 43 °C. „Keď pod pazuchou nameriame teplomerom hodnoty medzi 37,2 až 38,5 °C, hovoríme ešte len o zvýšenej telesnej teplote, ktorú by sme v žiadnom prípade nemali zrážať.

Oveľa dôležitejšie je v tejto chvíli ľahnúť si do postele, užiť vitamíny v akejkoľvek forme, kvapky na kašeľ a nádchu, kloktadlo, horúci vývar a dodržiavať pitný režim. Ak liekmi na teplotu vypneme predčasne funkcie termostatu, zvýšenie teploty nemôže splniť svoj účel.“

Treba si uvedomiť, že teplota na povrchu tela nie je všade rovnaká, napríklad ruky a nohy mávajú nižšiu teplotu, to, že „horíme“, zistíme najskôr priložením ruky na čelo. Dospelí si ju merajú najčastejšie v podpazuší, u detí sa meria v ústach alebo v konečníku. Ak si zvolíte druhý spôsob, musíte od nameranej hodnoty odrátať 0,6 stupňa, pretože približne o toľko sú namerané hodnoty v konečníku vyššie, ako je skutočná telesná teplota.

Pri meraní teploty u detí v ústach sa neodporúča používať ortuťový teplomer pre vysoké riziko rozhryznutia. Vhodnejšie, bezpečnejšie a pomerne presné sú digitálne teplomery, ktorými môžeme merať teplotu aj v podpazuší a v konečníku. Cumlíkový teplomer je pre batoľatá najprirodzenejšou a najmenej „bolestnou“ formou zistenia teploty, ale namerané hodnoty môže skresliť zakašľanie, kýchnutie či dýchanie ústami.