Mirka Patrlová vás DOSTANE: Pri našom fotení vyzerala ako VÍLA a prezradila aj, že..Fú!

– Som viac v ​domácnosti. (Smiech.) Predtým som bola stredobodom pozornosti ja. Robila som si denný plán, teraz ho určuje malý človiečik. Zo začiatku bolo trošku ťažké sa s ​tým vyrovnať, že človiečik niečo určuje mne, tvrdohlavej, ale je to super. Je to taká dennodenná výzva. Neviem, čo ma čaká. Je to celkom vtipné.

– Myslím si, že obavy má asi každá normálna matka, či bude dobrá matka, či bude vedieť, čo robiť. Stačí jednoduchá, možno až primitívna vec. Ak to zvládli všetky ženy predo mnou, tak to zvládnem aj ja. Treba dať na intuíciu, inštinkt, ísť podľa vnútorného hlasu, podľa emócie, ktorá je v ​danej situácii. Dá sa to – ​príroda je absolútne dokonalá a ​čarovná.

– Že dokáže ženu absolútne donútiť vystúpiť z ​komfortnej zóny. Zrazu dokáže urobiť veci, o ktorých si predtým myslela, že ich nedokáže, a to je niečo neuveriteľné.

– Nastúpila som veľmi rýchlo, len prišla korona. V ​podstate pracujem vyše roka, respektíve sa snažím pracovať, len nám to nebolo umožnené. Prvých nás zavreli, posledných otvorili, ale návrat bol veľmi pozitívny, radostný, aj keď adrenalínový. Moje prvé predstavenie bolo Cyrano z ​predmestia, čo bolo vlastne aj moje posledné, ktoré som odohrala. Šla som po mesiacoch hrať a ​to bola pre mňa výzva. Nie, či všetko zvládnem, ale či oblečiem kostým. (Úsmev.) Obliekla som. Aj všetko naskočilo, mala som v ​tom momente pocit, že sa nič nezmenilo. Ten čas, keď som porodila a ​zostala doma, akoby ani nebol.

– Najbližšie nás čaká – dúfam a ​klopem – premiéra muzikálu Jánošík. To je doslova písané pre náš ansámbel. Je pravda, že to skúšame už rok. (Smiech.) Teraz sme to znova oprášili a ​sme v ​plnom prúde. Aby sme aj my mali oficiálne voľno v ​júli, jún sme ťahali, v ​júli si trošku oddýchneme, v ​auguste sa začína celý skúšobný proces a ​v ​septembri bude premiéra. Tak si držme palce, aby nás zase nezavreli a aby sme to neskúšali ďalší rok, lebo to už nezvládnem. To už potom zahrám aj odzadu. (Smiech.)

– Úplne náhodou. Mala som to už dávno v ​hlave, ale nevedela som sa dostať k ​papieru a ​peru. Úplný paradox bol, že mi napísal kamarát, s ​ktorým som kedysi dávno spolupracovala a ktorý žije v ​Prahe. Sleduje ma na sociálnych sieťach a ​videl, že mám malého. Ozval sa mi, že napísal pre mňa a ​môjho syna skladbu. A ja že – ​aká náhoda, práve som na to myslela. Tak mi ju poslal, vypočula som si ju a ​povedala som si – o. k.

– Jasné, že som plakala. Ale mám pocit, že teraz plačem pri všetkom, lebo sa mi ešte hormóny nevedia uložiť. Tak opatrne so mnou. (Smiech.) Mám posunutý prah citlivosti, už nie som taká ľadová kráľovná. Som oveľa emotívnejšia, ale vyhováram sa na materstvo. (Úsmev.)

– Jasné, ale neriešim to. Pre mňa je podstatné, že mám doma oporu, človeka, na ktorého sa môžem spoľahnúť, ktorý je fantastický kamarát, priateľ, partner, manžel a ​v prvom rade otec. Občiansky má, takže sa nemusím báť. Až taký mladý nie je, aj jemu už ťahá na tridsať. (Smiech.) Myslím si, že vek neurčujú ani skúsenosti, ani vedomosti, ani životný štýl, rovnako ako diplom neurčuje inteligenciu.

– Nie, nech si aj on odmaká, nielen ja. (Úsmev.) Dieťa je spoločná tvorba, každý má na tom svoju zásluhu. Myslím si, že aj muž, hoci sa tvári, že toto je ženská vec alebo že sa bojí, si to v kútiku duše užíva. Jasné, že sú obavy a ​je fajn, keď je žena prítomná alebo robia veci spolu, ale teraz môžem s ​čistým svedomím povedať, že my sme rodičia 50 na 50. Nebojím sa nechať malého s ​ním. Je to úžasná pomoc, mentálne aj fyzicky. Tu som si uvedomila, že obdivujem ženy, ktoré vychovávajú deti samy. Aj mužov.

– Tým, že je. On je taký mimozemšťan. (Úsmev.) Taký špecifický. Je scestovaný, rozhľadený, má nadhľad. Je taký „go with the flow“ – ​freestylový život. To sa mi na ňom páči. Ja som bola typ človeka, ktorý riešil všetko, všetkých, veľa vecí som si brala k ​srdcu – ​kto, ako, prečo, čo si o ​mne pomyslí. A ​sú to úplné zbytočnosti. Dopracovala som sa k ​tomu, že človek musí byť najprv vyrovnaný so sebou a ​potom má absolútnu slobodu v ​živote, a ​to je najviac. Možno vďaka nemu som sa tam dopracovala. Bol pre mňa takým životným vzorom.

– Ja áno, muž nie. (Úsmev.) U ​nás to vyzerá tak, že zaspávame pri otvorenom balkóne, počkám, kým všetci zaspia, a ​zatvorím ho a ráno, keďže vstávam prvá, ho zasa otvorím a ​tvárim sa, že sme spali pri otvorenom. (Smiech.) Som teplomilný tvor, odjakživa som tvrdila, že som narodená v ​zlom podnebnom pásme. Zbožňujem takéto počasie – ​čo najmenej vecí na sebe, bosá, holá by som behala najradšej. (Úsmev.)

– Nie. Tento rok oželieme aj more. Samozrejme, keby sa naskytla príležitosť alebo by bol nejaký súzvuk našich pracovných povinností, možno predĺžený víkend, ale siliť to nebudeme. Popravde, už som aj lenivá kontrolovať, kde, čo, ako, čo je možné, povolené. Radšej si to užijeme takto sami, tu bude krásne, pustíme hadicu niekde na dvore a ​bude dobre. (Smiech.)

– Svoj sen, Indiu, som si splnila. Ale my sme veľkí cestovatelia obaja. Čakám iba na to, kedy sa to uvoľní, ​malého človiečika zbalíme do vaku a ​ide s nami, či chce, alebo nie. Chcem, aby videl svet, lebo je absolútne nádherný.

– Už teraz viem, že je to India. (Smiech.) Áno, bola to moja vysnívaná destinácia a ​realita bola dosť krutá. No myslím si, že treba vidieť všetko. Je asi fakt, že ľadové štáty ma až tak nelákajú len preto, že je tam zima.

– To sme ešte boli s ​Peťom (Cmorikom, pozn. red.), bol vtedy boom Paneláku a ​Peťo superstar, takže sme boli celkom v ​pozornosti, a pamätám si, že sme odchádzali z Rodosu a ​lietadlo odlietalo skôr. My sme sa niekde motali a ​zrazu sme počuli, ako nás vyvolávajú, rýchlo sme utekali do lietadla, kde všetci už sedeli a ​čakali, my dvaja sme sedeli na úplnom konci. A ​tie pohľady... „No jasné, na hviezdy sa čaká!“ A ​my, že dokelu, sme v ​tom úplne nevinne! To lietadlo naozaj odlietalo skôr. (Smiech.)

– Som veľmi aktívna. Neviem ležať len tak na pláži a ​nič nerobiť. Pre mňa je to stratený čas. Som akčný typ – ​požičiam si motorku, auto, čln alebo hocičo, čím sa môžem niekam dostať, a ​idem. Veľmi ma baví spoznávať skutočné domáce prostredie. Milujem, keď môžem sledovať ich denný režim. Nie to, čo je pre turistov vyrobené, ale ako tí ľudia naozaj fungujú. 

✔ Obľúbený letný drink?

Vínny strek.

✔ Obľúbený zahraničný herec/herečka?

Milujem Colina Firtha alebo Keenu Reevesa, Brucea Willisa, Hugha Jackmana, Piercea Brosnana. Takí fešáci, sympaťáci.

✔ Čo vám v ​šatníku nesmie chýbať?

Mužove veci. (Smiech.) Som povestná tým, že nosím veľké veci, takže veľké, pohodlné veci, ktoré neomínajú.