Nádherná Diana Hágerová: V EXKLUZÍVNOM rozhovore prezradila, že.. Fúha, to by ste NEČKALI! WAU

– Hoci som fanúšikom vedy a vedeckých objavov, verím aj na veci medzi nebom a zemou. Stávajú sa totiž situácie, ktoré veda (zatiaľ) nevie vysvetliť. A neviem, či to tak mám iba ja, možno je to pozostatok z detstva, keď dieťa verí na zázraky, ale ja kúsok dieťaťa stále nosím v sebe a na zázraky verím dodnes.

– Neviem, či v každej z nás, ale sú ľudia, ktorí majú niečo navyše. Nazýva sa to aj šiesty zmysel a stretla som sa s ním už mnohokrát. A možno má každý z nás skrytý talent, dar na niečo iné, len sme ten svoj ešte neobjavili.

– Horoskopy nečítam. Podľa mňa fungujú ako chrobák v hlave. Keď si človek prečíta, že dnes sa mu stane toto alebo tamto, môže ho to ovplyvniť natoľko, že bude podvedome vyhľadávať prostredie, kde by sa toto alebo tamto mohlo stať. Mám radšej prekvapenia, takže nechcem horoskopy ani nič podobné, aby mi hovorili, čo a ako bude.

– Materstvo mi ukázalo ďalšie rozmery môjho ja, o ktorých som predtým ani netušila. Mám oveľa viac trpezlivosti, som rozhodnejšia. Zároveň som prísna mama napriek tomu, že som si vždy myslela, že budem ten zábavný rodič. A čo si najviac uvedomujem, vyvinul sa mi extrémny cit „mama bear“ – mama ochrankyňa. Samozrejme, najviac pri mojich deťoch, ale aj pri iných ľuďoch. Nestrpím neprávosť a keď niekomu ubližujú. Aby som to aj trošku odľahčila, materstvo ma naučilo, ako málo spánku človek potrebuje, aby dokázal fungovať. (Úsmev.)

– Pôrodu počas pandémie som sa obávala, ale teraz môžem hodnotiť, že úplne zbytočne. Rozdiel bol v tom, že personál bol ešte opatrnejší a ústretovejší ako predtým. Keďže boli zakázané akékoľvek návštevy, suploval nám kontakt s rodinou. Rozdiel bol, samozrejme, aj v tom, že tentoraz sme všetci nosili rúška a pred pôrodom a počas môjho pobytu v nemocnici nás dvakrát testovali, takže naozaj sa v nemocnici snažili vytvoriť nám rodičkám čo najbezpečnejšie a najpríjemnejšie prostredie.

– Izabelka sa na bračeka tešila, už keď bol v brušku. Hladkala a počúvala ho a dokonca hovorila, že má tiež bábätko v brušku. Keď sme Tristanka priniesli domov, bola nadšená! Bozkávala ho, hladkala, chcela ho nosiť na rukách aj kŕmiť. Tá láska v nej zostala. Pomaličky, ako jej braček rastie, začína jej tú lásku opätovať a myslím si, že sa jej to páči. Mne ako mame sa to páči veľmi.

– Výber mena nám trval dlhšie, než by som čakala. Nevedeli sme sa rozhodnúť, žiadne meno nebolo jednoznačným favoritom až do momentu, keď sa nám do hľadáčika dostal Tristan. Zvuk tohto mena má pre mňa neuveriteľný cveng, a keď sa teraz na nášho synčeka pozriem, hovorím si, že krajšie meno sme mu vybrať nemohli.

– Myslím si, že Izabelke dávame dobré základy do života. Je to usmievavé dievčatko, vie pekne pozdraviť, poďakovať, má rada ľudí, verím, že je šťastná. To isté chcem aj pre Tristanka. Možno budú niektoré veci inak, ale neplánujem to, pretože všetko vychádza zo samotného dieťaťa. Chcem, aby moje deti boli spokojné a šťastné, aby sa ľúbili a cítili aj lásku nás rodičov.

– Výhodou mojej práce je, že si môžem sem-tam odskočiť aj popri materskej. Beriem to ako osvieženie a vždy sa potom rada vrátim domov k našim bežným dňom.

– Som jedináčik a vždy som chcela súrodenca. Hovorila som si, že keď raz budem mať deti, tak určite dve a najlepšie chlapca a dievča. Ani som netušila, ako sa mi to splní. (Úsmev.) Ale inak neviem, či sú dve deti už veľká rodina, Romanko má dvoch súrodencov, sú teda traja, tak uvidíme, čo nám ešte život prinesie.

– Romanko naše deti miluje a ja zase milujem, že to na ňom vidím. Vo všetkých veciach, čo sa týka detí, je extrémne šikovný. Zo žartu si často hovoríme, že keby mohol, tak aj nadojčí. (Smiech.) Už o chvíľku sa pri kŕmení bude môcť ukázať, keďže čoskoro začneme Tristankovi dávať príkrmy. V Bratislave nemáme rodinu, nemáme ani žiadnu pestúnku, takže všetko zvládame sami. Obaja sme rodičia, tak je podľa mňa normálne, že aj starostlivosť o deti je na nás oboch.

– Viem úplne presne povedať, že nebola. Hoci sme si boli navzájom sympatickí, o lásku nešlo. Náš vzťah sa budoval postupne a práve to sa mi páči. Najprv sme boli kolegovia, potom priatelia, neskôr ešte lepší priatelia, až sme si uvedomili, že nám je spolu naozaj dobre.

– Ako som spomínala, s deťmi nám v Bratislave nikto nepomáha, takže logicky máme my dvaja na seba ako partneri menej času. Príjemná zmena nastáva, keď ideme na pár dní k mojim alebo Romankovým rodičom. Starí rodičia si užívajú chvíľky s vnúčatkami a my si aspoň môžeme ukradnúť trošku času pre seba.

– Leto budeme tráviť na Slovensku. Chystáme sa každú voľnú chvíľu tráviť s rodinou a vynahradiť si tak dlhý čas, keďže sme sa za posledný rok veľa nevideli. 

✔ Máte nejaký rodinný rituál s partnerom a deťmi?

Naším rodinným rituálom sú nedeľné palacinky na raňajky, ktoré všetci milujeme.

✔ Čoho máte v skrini s oblečením najviac?

Posledné roky mi zo skrine veci ubúdajú, posúvam ich ďalej a menej nakupujem. Najviac mám asi tričiek a roztrhaných riflí, ktoré sa mi za roky nazbierali.

✔ Najobľúbenejšie jedlo vašej dcérky?

Slížiková polievka (vývar) a naše domáce burgery.