Barbora Kosírová

Korene Anny Dobos siahajú do Michaloviec, Senice a Myjavy. Vyrastala na východnom Slovensku, neskôr na Záhorí a vysokú školu vyštudovala v Banskej Bystrici. Na Slovensku prežila spolu 22 rokov a ďalšie štvrťstoročie už v Kanade. Občas sa tam cíti ako presadená kvetina.

„O Kanade som vôbec nesnívala, ale chodila som s chlapcom, ktorého snom bolo ísť práve tam. Boli sme mladí, tak sme to skúsili.“ Keď Anna prišla do Kanady, bola čerstvá absolventka pedagogickej školy. Po anglicky nevedela, iba po rusky a nemecky. Keď sa asi po troch rokoch naučila hovoriť po anglicky, začala pomáhať ako dobrovoľníčka v škole. To už mala malého synčeka. Dnes už 20 rokov učí. Samozrejme, po rozšírení kvalifikácie.

Anka je v Kanade veľmi aktívna. Keď opisuje, čo všetko stíha, je mi jasné, že je to typ ženy, čo má „vrtuľku“. Jej prioritou od začiatku bolo vychovávať syna a dcéru čo najlepšie a zároveň udržiavať slovenské tradície. Začala pomáhať v slovenskom kostole a v detskom súbore Rozmarín, v ktorom pôsobila roky ako učiteľka aj vedúca. Spievala a pomáhala aj v kostole svätého Cyrila a Metoda vo Windsore. Zorganizovala veľa podujatí a predstavení, ako napríklad Deň matiek, Mikuláša, folklórno-svadobnú módnu prehliadku či poľovnícky večierok. Keď jej mladšia dcéra vyrástla a prešla do dospeláckeho súboru Domovina, aj Anka sa pridala k dievčatám a snažila sa s nimi držať tempo.

Na krásy prírody treba čas

„Kanada je krásna a veľká krajina s dobrými ľuďmi pozbieranými z celého sveta. Páči sa mi, keď stretnem Poliaka, Čecha, Ukrajinca, Srba, Chorváta, ale aj človeka z Číny či Afriky. A hlavne pôvodných obyvateľov – Indiánov. Ak chcete vidieť nádhery prírody, treba ďaleko cestovať. Z Windsoru, kde žijem (provincia Ontário), je to asi 8 hodín autom do Quebecu. Ku krásnym horám v Britskej Kolumbii je to asi 15 hodín. Ani v Kanade ťažko pracujúci človek nemá veľa času užívať si.“

Mrazivá zima ich potrápila

Anka spomína, že začiatky neboli len ľahké: „Boli sme mladá rodinka s ročným chlapčekom. Prvý rok sme bývali v Sudbury, kde zima bola krásna, slnečná, ale veľmi mrazivá. Pol hodiny som obliekala syna a seba, ale vonku sme vydržali len 15 minút. Ďalšiu zimu by sme už možno zvládli lepšie, ale presťahovali sme sa za prácou. Som šťastná, že ja, slovenská učiteľka, učím kanadské deti. Tie sa bavia, keď im poviem ,dobre‘. Vedia, že to znamená ,good‘.“ Na školách ju však sklamalo, že sa nevaria obedy.

Niektorí Slováci majú pocit, že obmedzenia sa týkajú iba nás a všade vo svete je to ľahšie, tak som sa spýtala, ako je to s pandémiou u nich. „Obmedzenia, samozrejme, prišli a menia sa podľa potreby a počtu nakazených. Školy, kostoly aj reštaurácie boli od marca dlhé mesiace zatvorené. Učila som online a teraz od septembra učím rovnako. Aj keď som bola spočiatku skeptická, môžem povedať, že ma to baví a naučila som sa veľa technických trikov. Aj mojim žiakom sa páči takto sa učiť, rodičia si to tiež pochvaľujú. Momentálne viac ako polovica detí chodí do školy, ale dodržiavajú sprísnené hygienické opatrenia.“

Chce byť slovenskou babkou

Ankine deti sú už viac Kanaďania, ale vedia po slovensky, venujú sa folklóru a pomáhajú jej udržiavať slovenské tradície. Dokonca chcú,&nbsp; aby po slovensky raz naučila čítať a písať aj ich deti. Jej 26-ročný syn ju na Veľkú noc oblieva a 20-ročná dcéra pomáha maľovať vajíčka a vypeká s mamou orechovníky aj makovníky. Varia spolu halušky, kapustnicu, robia zemiakový majonézový šalát a rezne a pri tom si pospevujú slovenské ľudové pesničky. Anka tvrdí, že je šťastná slovenská mama, a už sa teší, keď sa stane slovenskou babkou.

Často ju to ťahá aj domov, a keď je tu, tak si neodpustí tresku, rožky a dobré slovenské pivo. Chýbajú jej najmä rodičia, brat, širšia rodina a priatelia z mladosti. „Občas sa cítim ako presadená kvetina, ktorá sa, našťastie, celkom dobre aklimatizovala a uchováva si ten vnútorný pocit bytia na Slovensku,“ uzatvára s úsmevom.

Rodine, ako aj každému, kto príde do Kanady, by určite ukázala mestá Toronto, Ottawu, Sudbury, Niagarské vodopády, prírodu pri Bruce Peninsula a potom „jej“ kostolík svätého Cyrila a Metoda vo Windsore. Srdečne dodáva: „Zobrala by som vás na nácvik nášho speváckeho zboru, tanečného súboru Domovina a zoznámila by som vás s mojimi priateľmi tu vo Windsore. No a večer by sme mohli skočiť aj do kasína alebo u nás doma zjesť obložené chlebíčky a pripiť si na zdravie.“

Anka s manželom do reštaurácií často nechodia, ale určite odporúča ochutnať šťavnatý burger, poutine (hranolčeky, syr a rôzne omáčky), homára či palacinky s&nbsp;javorovým sirupom. Treba vyskúšať aj suši, čínsku, taliansku a libanonskú kuchyňu. No každého by určite pozvala na domácu kuraciu polievočku a pohárik slivovice.

Annin priateľ sníval o živote v Kanade, tak to riskli: Neuveríte, ako to tam zvládajú! Vážne?

Výber pre vás

Annin priateľ sníval o živote v Kanade, tak to riskli: Neuveríte, ako to tam zvládajú! Vážne?

Súvisiace články

Slovenka Katarína učí na univerzite v USA: Toto je jedna z najväčších výhod života v New Yorku

Slovenka Veronika si splnila odvážny sen: Neuveríte, čo sa jej podarilo stvoriť na Zemplíne!

Slovenka Katarína prežila časť svojho života v exotickom Iráne: Robiť tam TOTO sa rovná extáze!

Alenu s rodinou očaril život na Islande: Koronavírus sa nám nevyhol, ale nikto tu nepanikári

Adriana našla šťastie za hranicami Slovenska: Aký je život v Luxembursku? Na toto nedá dopustiť

Pamela Anderson išla na WC a praskol jej na šatách zips: Šikovná Slovenka to TAKTO vyriešila!

Výber pre vás

Slovenka Katarína učí na univerzite v USA: Toto je jedna z najväčších výhod života v New Yorku