Lucia Lukušová

Rok 1982 bol pre Eriku Cintulovú náročný. Nielenže začala externe študovať na Univerzite Komenského v&nbsp;Bratislave, ale našla si prvé zamestnanie. Stala sa upratovačkou na Kežmarskom hrade. „Nebola som nadšená, že mali voľnú len túto pozíciu. Ale môj nebohý otec mi povedal: ,Nejako začať musíš‘,“ spomína Spišiačka, ktorá zhruba rok umývala podlahy, utierala prach z&nbsp;exponátov či prala závesy.

Skúsenosti, z&nbsp;ktorých čerpá dodnes

Kým sa vypracovala od najnižšieho po najvyšší post, trvalo to približne dve desiatky rokov. Medzitým pracovala ako sprievodkyňa, dokumentátorka či zástupkyňa riaditeľa. „Každá pozícia mala svoje úskalia. Asi najnáročnejšie bolo, keď som hrad musela upratovať aj v dvadsaťstupňových mrazoch. Ale nič neľutujem. Všetky skúsenosti ma posilnili a dnes viem objektívne zhodnotiť prácu svojich kolegov,“ tvrdí pani riaditeľka, ktorá sa občas zasníva a myslí na to, aké by bolo byť hradnou paňou. „Mala by som služobníctvo, ktoré by mi kúrilo v obrovskom kozube, a nerobila by som nič iné, len by som od rána do večera čítala knižky.“

Hoci správa historického objektu ju naplno zamestnáva, má na starosti aj zbierkový fond významného lekára Vojtecha Alexandra. V rámci neho sa pýši prvým röntgenovým prístrojom, ktorý používal doktor a ktorý pochádza ešte z uhorských čias. „Občas mi je ľúto, že už nie som v prvom kontakte s novými historickými predmetmi a nebádam, odkiaľ sú a na čo sa používali. Prácu dokumentátorky možno prirovnať k detektívke. Vyžaduje si obrovskú trpezlivosť. Veľmi sa teším, že práve ja som mala možnosť a katalogizovala som historickú lekáreň. Pomáhala mi s tým pani, ktorá v nej kedysi pracovala,“ pokračuje.

Po chodbách i nádvorí historického skvostu sa pohybuje takmer štyridsať rokov. Neraz mala dokonca strach. „V kaplnke sme zažili zvláštne veci. Počas predstavenia sa sama od seba vypínala a zapínala technika, hoci žiadne rušivé elementy v jej okolí neboli. Prípadne sa samy zabuchli dvere, ktoré sme inak zatvárali veľmi ťažko. Neraz som počula kroky či cítila niekoho za sebou. Moja láska k tejto práci je však silnejšia ako obavy z nevysvetliteľných javov alebo duchov možno predchádzajúcich majiteľov,“ vraví. Kaplnka nie je jediné tajuplné miesto na hrade. Aj do veže nerada chodieva sama. „Raz sme zažili spustenie alarmu, ktorý reaguje na pohyb. Keď prišli policajti, aby terén prehľadali, pátrací pes sa zaťal a nechcel do miestnosti vkročiť,“ udivuje historkami.

Napriek tomu, že Erika Cintulová múzeu šéfuje, nemá problém chytiť metlu, prípadne sprevádzať turistov. „Návštevníkov možno rozdeliť na dve kategórie – tí, ktorí vás chcú nachytať, a skutočných záujemcov o dejiny. Mali sme tu tiež takých, ktorí sa volali rovnako ako poslední majitelia objektu Thökölyovci. Prišli sem, nárokovali si na hrad, žiadali vydať všetky tržby a kľúče. Pritom ostatná generácia rodu nemala potomkov, takže to, že sa niekto volá Thököly, ešte neznamená, že mu to tu bude celé patriť,“ dodáva na záver.

Erika pracovala ako upratovačka na Kežmarskom hrade: Dnes tam robí... Wow, znie to ako sen!

Výber pre vás

Erika pracovala ako upratovačka na Kežmarskom hrade: Dnes tam robí... Wow, znie to ako sen!

Súvisiace články

Slovenka si v Kyjeve splnila odvážny sen: Nikdy by jej nenapadlo, že ju raz bude živiť TOTO

Šikovná Slovenka prerazila na mužskej pozícii, jej príbeh inšpiruje: TAKTO sa jej to podarilo

Sen o lepšom živote ju hnal vpred: Často nemala čo jesť ani kde skloniť hlavu, ale zvládla to!

Pred svadbou zistila, že má rakovinu: Lekár na ultrazvuku nič nevidel, našťastie mu neuverila

V Nemecku mala skvelú kariéru, ale vrátila sa na Slovensko a... WOW, naozaj teraz robí TOTO?

Slovenke sa život v Japonsku páči: Keď zistíte, čo jej svokra osemdesiatnička zvláda, odpadnete

Výber pre vás