S Evkou sme sa spoznali už v škôlke a ešte ako deti sme si sľúbili, že budeme spolu aj na svojich svadbách, aj pri pôrodoch.

Ako šiel čas, obe sme sa vydali a naozaj sme boli na svadbe tej druhej. No Evka sa stihla dva roky po svadbe rozviesť a deti nemala. Bolo mi z toho smutno, ale verila som, že na ňu ten pravý ešte len čaká. Po rozvode si nový vzťah nehľadala, chcela si oddýchnuť a utriediť myšlienky.

   Ani som sa nenazdala a už som čakala prvé dieťatko. Plodová voda mi odtiekla o dva týždne skôr, než som mala termín pôrodu. Evka, samozrejme, na mňa nezabudla a náhlila sa za mnou do pôrodnice.

   Keď tam prišla, našla môjho roztraseného manžela Romana, ktorého sa snažila upokojiť. Ale veľmi jej to nešlo. Obaja prišli za mnou na sálu, zvládala som to statočne, dokonca som sa medzi kontrakciami usmievala, ale Roman mal na mále, aby neodpadol.

   Pôrod sa skomplikoval a lekári zrazu navrhli cisársky rez. To bol už Roman v koncoch, tak ho poslali čakať von. Keď sa definitívne rozhodlo, že vykonajú cisársky rez, aj Evka musela odísť. Ešte mi stisla ruku na povzbudenie, že všetko bude v poriadku, a potom sa nervózne prechádzala po chodbe.

   Bola taká napätá, že si ani nevšimla, že tam nie je sama a neďaleko sa rovnako neprítomne prechádza ďalší muž. Keď skoro do seba narazili, Eva si pomyslela, že určite to bude nejaký otecko. Z nejakého dôvodu ju veľmi zaujal. Bol mužný, mal krásne havranie vlasy a strnisko na tvári a bol asi v jej veku. Takto ustarostene pôsobil ešte krajšie. Na chvíľu zabudla aj na mňa, ale potom sa hneď pozastavila – veď je to niekoho manžel a zrejme budúci otecko. A vrátila sa v myšlienkach ku mne.

   Ale tento šarmantný chlap si tiež všimol Evu a pokukoval po nej viac, ako bolo treba. Čo sa to deje, vyčítala si Eva, keď tu zrazu z dverí pôrodnice vyšla sestrička, za ňou nejaký muž a ten začal kričať na Evinho fešáka, že sa stal ujom a že má krásneho synovca. Chlapi sa objali a Eva si uvedomila, že muž, ktorý sa jej tak páčil, nie je otcom dieťaťa. Usmiala sa sama pre seba.

   Šťastný otecko odišiel telefonovať príbuzným a novopečený ujo zostal sám. Pozrel sa na Evu takým nežným a dojatým pohľadom, že sa úplne roztopila, a ona mu ho opätovala veľavravným úsmevom, teraz už bez rozpakov. To neznámeho povzbudilo a pristúpil k Evke. „Viem, že je to klišé, ale nešli by ste so mnou niekedy na kávu?“ spýtal sa tak, že mu nebola schopná odolať. Samozrejme, súhlasila. Dokonca s ňou počkal, až kým som neporodila a kým Evka nebola rovnako šťastná ako jej nový známy.

   Tento príbeh má šťastný koniec, takmer presne o rok sme boli znova v pôrodnici, ale teraz už rodila Evka a ja som upokojovala ustráchaného Ivana, teraz už jej manžela. Všetko dobre dopadlo, nielen v našich manželstvách, ale aj naše dve dcérky sú dnes najlepšie kamarátky rovnako ako my. 

Jana

Čo my na to? 

Takéto výnimočné príbehy so šťastným koncom máme najradšej – dve kamarátky, ktoré našli šťastie a ktorých deti pokračujú v rovnakom priateľstve. Čo viac si priať? Mať priateľku, na ktorú sa dá spoľahnúť, obrátiť sa v ťažkých chvíľach i podeliť sa o radosť, je vzácne. A veľmi dôležité. Lebo popri manželovi a deťoch žena potrebuje aj ženskú dušu, ktorá rozumie ženským problémom predsa len najlepšie. 

Máte rovnako zaujímavý príbeh? Aj vám sa prihodilo niečo, čo vás zaskočilo? Podeľte sa s nami o príbehy s nečakaným koncom na maile [email protected] newsandmedia.sk
Za uverejnený príspevok vám pošleme darček. Prosíme, zasielajte iba originálne príbehy, inak porušujete autorské práva a vystavujete sa finančnej pokute!