Muž zomrel na infarkt, so 4 deťmi zostala sama! Keď stretla túto pani, OTOČILA jej život NARUBY

V tomto zvláštnom období som denne šila tridsať až štyridsať kusov ochranných rúšok. Nosila som ich do jedného obchodu. Raz doň vošla mladá žena so štyrmi deťmi, ktorej sa rúška páčili, ale nemala peniaze. Prihovorila som sa jej s tým, aby si deti vybrali, ktoré sa im páčia, a ja im na druhý deň rúška zdarma prinesiem.

Na druhý deň sme sa stretli, deti boli z rúšok s autíčkami či kvetinkami nadšené. A potom sme spolu zašli do blízkeho parku na hojdačky.

Radka aj deti boli veľmi skromné. Najstarší syn Šimon mal Downov syndróm, mal osem rokov, ale mentálne bol na úrovni štvorročného chlapca. Tri deti sa hrali. Šimon chcel byť s nami. Bolo vidieť, ako veľmi bol na mamu naviazaný.

Radka bola mladá vdova. Žila z ruky do úst. Manžel zomrel pred dvoma rokmi na infarkt. Veľmi som ich ľutovala.

Radka začala chodiť do nášho parku a na ihrisko. Taktiež som vždy prišla a deťom priniesla koláčiky. Nosila som postupne aj rôzne oblečenie, posteľnú bielizeň, uteráky a mnoho iného. Za všetko boli nesmierne vďační a mne to robilo radosť.

Neďaleko bydliska máme krásnu záhradu. Manžel jej venuje veľa voľného času. No keďže naše deti už bývajú vo svojich domčekoch, záhrada bola v podstate nevyužitá. Navrhla som Radke, nech príde s deťmi do záhrady. Aspoň nejaká zmena z každodenného stereotypu. Deti začali manželovi hneď pomáhať, pleli burinu, zbierali maliny či ríbezle a k večeru pomáhali s polievaním.

Obávala som sa trochu manželovej reakcie, ale aj on si ich obľúbil. Niekedy sme aj opekali a Šimon dokázal na vzduchu a slnku pokojne spať. Príroda robí divy.

Radka nám jedného dňa povedala, že sa jej naskytla možnosť zamestnať sa. Spýtala sa ma, či jej pomôžem s deťmi. Nemala som dôvod jej nevyhovieť. Detičky som si obľúbila, boli milé, slušne vychované. Po nejakom čase sa mi zdôverila, že má priateľa, ktorému jej štyri deti neprekážajú. V jednu nedeľu nás pozvala na obed. Prišiel aj jej priateľ Miro. Bol sympatický, deťom sa páčil. Radke som zo srdca priala lásku, ktorá je taká vzácna.

V práci sa jej darilo, dokonca ju povýšili a zvýšili plat. Miro mal pekný dom, bol rozvedený a mal dcérku. Tá k nemu často chodievala. Raz, keď ho navštívila, boli tam aj Radkine deti. Veľmi sa nahnevala a povedala, že už viac nepríde. A veruže sa neukázala. Miro jej skúšal volať, písal správy, ona ho však ignorovala. Bol nešťastný, lebo mal síce štyri nové deti, no jeho dcérka ho už nechcela.

Jedného dňa dievčatko ochorelo. Mala veľmi dusivý kašeľ. Volala mame, tá bola nedostupná. Zavolala teda otcovi, ten však bol mimo mesta. Nakoniec išla k lekárovi s Radkou. Hneď ju hospitalizovali, Radka bola celý čas pri nej. Obe zistili, že si rozumejú a je im spolu dobre. Po prepustení z nemocnice sa všetko zmenilo. Deti konečne našli spoločnú reč a Miro s Radkou si vydýchli. Dodnes sú spolu veľmi šťastní.