Vtedy bol systém, že z odborných škôl umiestňovali absolventov podľa požiadaviek firiem. A ja som bola pridelená do stavebnej firmy, kde sa realizovala výstavba ciest, mostov, tunelov, plynovodov, vodovodov a kanalizácií.

Jedného dňa ma hlavný stavbyvedúci predvolal a opýtal sa, či som schopná samostatne obsluhovať nivelačný prístroj, že treba vymerať a určiť styčné body v blízkej dedine kvôli následnej výstavbe kanalizácie. Druhý deň sa tam už mali začať výkopové práce bagrom.

Pre tých, ktorí nevedia, čo je to nivelácia – je to meračský úkon na zistenie výškového rozdielu medzi dvoma bodmi. Využíva sa pri projektovaní a výstavbe technických diel všade tam, kde treba zistiť presnú horizontálnu polohu.

Samozrejme, bola som si istá, že to ovládam, tak som súhlasila. Vyzdvihla som si nivelačný prístroj s príslušenstvom, pridelili mi robotníka zo stavby, ktorý mi mal asistovať s nivelačnou latou. Autom nás dopravili na patričné miesto a ja som si poskladala „nivelák“ na meranie. A začala som merať.

Asi po vymeraní niekoľkých styčných bodov sa však mi libela (pomôcka pripevnená na prístroj, jej os je rovnobežná so zámernou osou) stratila zo zorného poľa – jednoducho zmizla! Znovu som prístroj zložila a nanovo poskladala, ale libely nikde. Neostávalo mi nič iné, len všetko zbaliť a pobrať sa peši aj s pomocníkom do nášho strediska. Auto sme k dispozícii nemali, lebo bolo dohodnuté na termín pred ukončením práce a my sme boli na začiatku.

Cestou do strediska sme prechádzali stavbou regulácie malého potoka, ktorú takisto realizovala naša stavebná firma. Zbadal má stavbyvedúci, a tak som mu mohla vysvetliť, čo sa mi stalo. Bol veľmi vážny a povedal: „No poskladajte prístroj, pozrieme sa na to. V opačnom prípade – ak ho nesfunkčníme, bude vám musieť otecko pomôcť zaplatiť opravu!

No a čo mne vtedy prebehlo hlavou, ako to vysvetlím doma, čo ja poviem otcovi a tak… No hrôza! Hrozne som sa hanbila. Keď som prístroj poskladala, stavbyvedúci po následnom prezretí povedal, že libela sa ozaj v zornom poli nenachádza. Zobral vreckový nožík a vyzdvihol určitú časť v prístroji a libela naskočila na patričné miesto.
No a ten smiech, to bolo! Skrátka, oni vedeli, že niekedy sa to pri meraní stáva, ale zabudli ma o tom informovať. Pritom stačil malý úkon a libela naskočila na patričné miesto. Stavbyvedúci ma potom utešoval, pretože videl, že mám slzy na krajíčku.

Aj takto sa začínala moja prax mladej absolventky na stavbe. Neskôr som vymeriavala na rôznych stavbách s presnosťou 1 až 3 milimetre a poradila som si so všetkým! Bola som patrične hrdá na to, že aj žena dokáže zvládať takéto viac-menej technické práce, ktoré boli – a myslím, že aj dodnes sú – doménou mužov.
Ale aj tak si ma kolegovia niekedy doberali, že sa mi stratila libela.

Aj vy máte zaujímavý príbeh? Napíšte nám!

Píšte na [email protected] a my vám za uverejnený príbeh pošleme knižné novinky ako darček!