Ako odplašiť kliešte? Béčkom to určite nebude! Čo na nich naozaj zaberá a tomuto isto neverte

Tričko zastrčiť do nohavíc, nohavice do protikliešťových ponožiek a často sa sprejovať. To je recept na prevenciu uhryznutia kliešťom. Čo ešte radia odborníci?

Marcelin strýko, zapálený hubár, užil vždy pred návštevou lesa dve pilulky B komplexu a kliešťa si z hubačky priniesol len raz v živote. Marcela s manželom urobili to isté, no z prvej tohtoročnej prechádzky si priniesli spolu tri huby a každý po jednom kliešťovi. Odborníci radia spoliehať sa skôr na repelenty a štedro ich používať pred pobytom v prírode aj počas neho, najmä na topánky a nohy, pokojne aj každé dve hodiny. Ak proti prisatiu kliešťa chcete  urobiť ešte čosi viac, kúpte si ponožky so špeciálnym vláknom s trvalým repelentným účinkom proti kliešťom, ktoré vyvinuli vedci z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

„Kliešťa som si našla vzadu na krku, asi na mňa skočil zo stromu,“ opisovala Marcela svoju skúsenosť. Znalci života kliešťov však domnienku o kliešťoch padajúcich zo stromov vyvracajú. „Kliešte číhajú na svoju obeť v opadanom lístí, na tráve, prípadne v nízkych kríkoch. Maximálne vo výške do jedného metra,“ vysvetľuje taktiku malého parazita doktorka Jana Kerlik z odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. „Kliešť vám lezie po tele, kým nenájde teplé miesto s tenšou kožou na prisatie. Preto ho možno nájsť napríklad aj na horných častiach tela.“ Štatistiky hovoria, že najčastejšie si nájdeme kliešťa na bruchu a páse, na druhom mieste sú stehná, krk a hlava a na treťom lýtka, slabiny, ramená a pazuchy. U mužov sa prisatý kliešť objavuje 2,5-krát častejšie ako u žien.

Na Slovensku žije podľa odborníkov 21 z celkovo vyše 900 druhov kliešťov vyskytujúcich sa na svete. Najspokojnejšie sú pri teplote pod 23 stupňov a vlhkosti pod 70 percent, no hoci nemajú rady sucho, horúčavy ani chlad, odborníci varujú, že z kliešťa sa stáva parazit, na ktorého môžete naraziť takmer celý rok a takmer na celom našom území mimo polôh nad 1 400 metrov. Kliešť by nemusel byť problém, no každý desiaty až každý druhý prenáša baktériu lymskej boreliózy a jeden z tisíca vírus encefalitídy. Odkiaľ sa tieto mikroorganizmy v kliešťoch vlastne berú?

„Vírus kliešťovej encefalitídy je v prírode udržiavaný v zložitom kolobehu zahŕňajúcom jeho prenášače, čiže kliešte, a zvieracích hostiteľov,“ vysvetľuje Jana Kerlik. V endemických rizikových oblastiach kliešťovej encefalitídy sa vyskytujú určité drobné hlodavce, ktoré sú hlavným rezervoárom infekcie. Kliešť sa infikuje vírusom pri cicaní krvi infikovaného zvieraťa a môže tak nakaziť ďalšie zvieratá aj človeka. Podobne je to s baktériou zapríčiňujúcou lymskú boreliózu. „Kým v minulosti patrilo k najrizikovejším oblastiam povodie rieky Váh a Trenčiansky kraj, za posledné roky bol zaznamenaný najvyšší počet prípadov kliešťovej encefalitídy v Žilinskom a v Banskobystrickom kraji,“ dodáva Jana Kerlik. Kliešte infikované baktériou lymskej boreliózy sa vyskytujú takmer na celom území Slovenska.

Po každej prechádzke v lese, práci v záhradke, ale aj prechádzke v parku či pobyte kdekoľvek, kde je zeleň, by ste sa mali dôkladne prezrieť. „Zvýšené riziko výskytu kliešťov je pozdĺž lesných chodníkov a vodných tokov, na rozhraní lesa a lúk, na lúkach a čistinkách či pasienkoch,“ upozorňuje doktorka Kerlik na obzvlášť zamorené miesta. Odborníci odporúčajú ihneď po príchode domov vyzliecť sa donaha a pozrieť si telo naozaj úplne všade, a to najlepšie navzájom. „Obľubujú miesta s tenšou kožou ako podpazušie, podkolenné jamky, slabiny, pod prsníkmi, za ušami či na hlave. Prisatého kliešťa si nemusíte všimnúť, ak ide o drobnú, prehliadnuteľnú larvu alebo nymfu,“ vraví odborníčka. Kliešť má totiž tri vývinové štádiá – larvu, nymfu a dospelého jedinca –, pričom prvé dve sú veľmi maličké, preto aj prehliadka tela má byť naozaj dôkladná. Krv totiž cicajú a choroby prenášajú všetky tri štádiá kliešťa.

Rýchle odstránenie prisatého parazita vás môže ochrániť od nakazenia lymskou boreliózou. Tá sa podľa zistení lekárov prenáša až po 24 hodinách od pricicania kliešťa. Ak sa ho teda zbavíte skôr, chorobu na vás neprenesie. Horšie je to s kliešťovou encefalitídou, čiže vírusovým zápalom mozgu. „Ani správne a včasné odstránenie nemusí zabrániť infekcii, pretože vírus kliešťovej encefalitídy sa prenáša už v priebehu niekoľkých minút po prisatí,“ konštatuje Jana Kerlik, ktorá za účinnú a preverenú prevenciu považuje očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. Kliešte prenášajú aj ďalších pôvodcov chorôb, napríklad riketsie, babézie, bartonely a ďalšie. „Tieto ochorenia majú väčšinou príznaky mierneho charakteru a nevykazujú sa pri nich dlhodobé zdravotné následky,“ aspoň čiastočne upokojuje doktorka Kerlik.

Podľa odborníka na kliešte parazitológa docenta MVDr. Branislava Peťka, DrSc., z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, vylúči kliešť po zavŕtaní do kože niečo ako sekundové lepidlo, čím sa prilepí ku koži celou prednou plochou hlavičky. Preto odporúča po zachytení kliešťa pinzetou čo najbližšie ku koži mierne ho pootočiť na obe