Barbora Kosírová

Keď Petra otehotnela, mala 33 rokov. Tehotenstvo prebiehalo bez problémov. Až pri odbere krvi jej vyšiel zvýšený alfafetoproteín, ktorý naznačuje možné poškodenie plodu. Odber jej zopakovali a aj druhýkrát vyšla zvýšená hodnota. Existovalo podozrenie, že má rázštep chrbátika, preto sa objednala na vyšetrenie k primárovi nemenovanej nemocnice. Ten jej spravil sonografiu, ale ubezpečil ju, že žiadny rázštep nevidí a všetko je v poriadku. Krvné testy vraj môžu byť falošne pozitívne a upokojil budúcu mamičku, že sa nemá čoho obávať. Peťka si načas vydýchla, lebo dôverovala jeho odbornému názoru.

Mesiac pred pôrodom šla do nemocnice, keďže kontroly už absolvovala tam a nie u obvodného gynekológa. No pri prvej sonografii niečo objavili. Povedali jej, že niečo nie je v poriadku a že musia zavolať prednostu kliniky. Keď prišiel, oznámil jej, že dieťatko má hydrocefalus, veľkú hlavičku, a oni takéto prípady posúvajú na Kramáre do Bratislavy. Vypísal papiere, povedal, že mu je to ľúto, no o rázštepe nepadlo ani slovo.

Vaše dieťa po pôrode zomrie

Na Kramároch jej po sonografii oznámili: „Vaše dieťa nemá len hydrocefalus, ale aj obrovský rázštep chrbátika. Pripravte sa, že hneď po pôrode zomrie, nemá šancu, zlyhajú mu orgány. Ale veď budete mať ďalšie, nebojte, druhýkrát je nepravdepodobné, že by nebolo v poriadku.“ Peťka spomína: „Šokovala ma tá obrovská necitlivosť. Naplánovali mi cisársky rez a ja som celú noc rozmýšľala, aké malinké sú rakvy pre detičky a že toto je len zlý sen.“

Ondrejko sa narodil cisárskym rezom. Hneď začal plakať a Petra si vydýchla: „On žije, on bude žiť!“ Nebol čas s niečím sa vyrovnávať. V deň jeho narodenia ho po pár hodinách operovali, museli mu uzavrieť rázštep. Po tejto operácii dva týždne ležal na JIS len na brušku a mohli za ním ísť len na hodinu denne. Potom prišiel čas riešiť hlavičku, ktorá mu rástla pre hydrocefalus. V hlavičke sa mu hromadil mozgovomiechový mok, ktorý nemal kam odtekať, muselo sa to riešiť operačne. Po ôsmich komplikovaných operáciách sa deviata podarila a po troch mesiacoch v nemocnici mohli ísť konečne domov.

Chýbali jej rady, čo ďalej

Lekári vzhľadom na Ondrejkove diagnózy spravili všetko, čo sa operačne dalo riešiť, aby mohol ďalej žiť. Ale tam sa to končí. Peťa rozpráva s ťažkým srdcom: „Ďalej vám už nikto neporadí, čo robiť, aby dieťatko pohybovo napredovalo, aké pomôcky si zohnať. Hneď ho zaškatuľkujú – bude ležiaci alebo na vozíku – a mávnu nad ním rukou. Veď nehýbe nohami, nebude rozprávať, asi bude len ležať a vozík je to jediné, s čím sa môže posúvať...“

Nová nádej – kmeňové bunky

Peťa teda zobrala osud svojho chlapčeka do vlastných rúk a hľadala možnosti, ako mu pomôcť hýbať sa. Od známeho počula o kmeňových bunkách a ich schopnosti regenerovať poškodené tkanivá a vytvárať nové nervové prepojenia. Po dobrých referenciách a dôkladnom hľadaní sa rozhodla pre kliniku v Mexiku, kde takúto liečbu aplikujú s výbornými výsledkami. Peniažky sa podarilo vyzbierať vďaka darcovskému portálu a sociálnym sieťam a Peťka s Ondrejkom vyrazili do Mexika.

Už na druhý deň po podaní prvej liečby Ondrík (mal vtedy 1 rok a 2 mesiace) pohol nožičkami, skrčil ich k sebe. Predtým ich mal nehybné. To bol obrovský pokrok. Ďalšie úspechy prichádzali postupne – po dvoch týždňoch sa prvýkrát pretočil z bruška na chrbátik, začal mierne hýbať prstami na nohách a členkami, po dvoch mesiacoch dokázal sedieť bez opory. Predtým nesedel ani s oporou. Spevnel mu chrbátik a držanie tela, na pár sekúnd sa začal zapierať nožičkami.

Ondrejko má za sebou už dva pobyty v Mexiku a podarilo sa vyzbierať prostriedky aj na tretí. S tým však pre koronavírus musia počkať. Po dvoch úspešných liečbach už dokáže chodiť pomocou ortézy a chodúľky a s Peťkinou asistenciou jazdí na špeciálnej trojkolke. Pomáha mu aj plávanie a hipoterapia. Petra sa s ním snaží robiť všetky aktivity, ktoré robia zdravé deti. Ondrejko je nadmieru inteligentný. Aj keď prognózy boli, že nebude rozprávať, keď mal tri a pol roka, vedel už čítať anglické texty. Po anglicky aj plynule hovorí. Rád skladá puzzle, číta si, spieva, pozná planéty, má obrovskú slovnú zásobu…

Peťka je obrovská bojovníčka, rovnako ako jej synček. Vychováva ho totiž sama. Jej najväčším želaním je, aby Ondrejko raz sám dokázal urobiť pár krokov. Silu jej dodáva každý Ondrejkov úsmev, jeho pozitívna energia a odhodlanie bojovať s osudom. „Každá chvíľa s ním je jedinečná, či už sa hráme, tancujeme, spievame, cvičíme. Ondrejko má vždy dobrú náladu a keď je šťastný, to ma napĺňa.“

Ak v tehotenstve diagnostikujú rázštep

Pri včasnom zistení rázštepu chrbtice (spina bifida) už existuje možnosť operovať dieťa v brušku (maximálne do 26. týždňa tehotenstva). Rázštep sa uzavrie a poškodenie a následky potom zďaleka nie sú také zlé. Táto operácia sa robí napríklad v Belgicku, vo Švajčiarsku a laparoskopicky – najšetrnejšie – v Brazílii. Na Facebooku sú rodičia detí postihnutých touto chorobou v kontakte v skupine Rodičia detičiek s rázštepom a hydrocefalom, kde im môžete napísať, ak potrebujete poradiť.

Tešila sa na zdravé bábätko, ale mesiac pred pôrodom sa všetko zmenilo: Lekári ju šokovali!

Výber pre vás

Tešila sa na zdravé bábätko, ale mesiac pred pôrodom sa všetko zmenilo: Lekári ju šokovali!

Súvisiace články

Slovenka Veronika si splnila odvážny sen: Neuveríte, čo sa jej podarilo stvoriť na Zemplíne!

Šikovná Slovenka našla životnú vášeň: Keď vstúpila do toho obchodíka, nebolo jej viac treba

Slovenka Katarína prežila časť svojho života v exotickom Iráne: Robiť tam TOTO sa rovná extáze!

Slovenka Karin vyrába magické lapače snov: NAOZAJ dokážu TOTO? Budete veľmi prekvapení...

Adriana našla šťastie za hranicami Slovenska: Aký je život v Luxembursku? Na toto nedá dopustiť

Slovenka Mirka vás presvedčí, že aj staré remeslo môže dostať nový šmrnc: Aha, čo ju nadchlo!

Výber pre vás