Stála na zastávke a zrazu sa na ňu rútilo auto... Znovu sa narodila! Navždy sa jej zmenil život

Krv mi tuhne v žilách, keď cestujem v aute. Mali sme kedysi dávno starý typ škodovky 105. Tá mala motor vzadu, pričom sme si neuvedomovali, že pri náraze by nás mohol ochrániť. Dnes viem, že ak by to bolo inak, nemuseli sme z tej nehody vyjsť tak šťastne.

Jedného dňa sme sa vybrali na výlet, na ktorý sme, žiaľ, nedošli. Na hlavnej ceste v meste nám nedala prednosť dodávka. Manžel brzdil, ako sa len dalo, no prednému nárazu sa nedalo zabrániť. Bol to poriadne silný náraz, ktorý nás prekvapil. Našťastie, nám vpredu sa nič nestalo. Ale moja mama, ktorá sedela vzadu, si poriadne udrela nohy. Auto sa doslova pokrčilo ako kúsok papiera. Šokovalo ma to, roztriasla som sa ako osika a krvi by sa mi v tej chvíli nikto nedorezal.

Manžel reagoval duchaplne. Okamžite zavolal políciu a sanitku, vystúpil z auta, na cestu postavil výstražný trojuholník a postaral sa o celú situáciu. Poslal ma domov, no ani neviem, ako som sa tam dostala. Moja myseľ bola ako v hmle, všetko sa dialo príliš rýchlo. Pamätám si len strach a nekonečnú úzkosť, ktoré ma pohlcovali. Od nehody už nešoférujem. Na križovatkách bez semaforov mám vždy pocit, že sa môže zopakovať to, čo sa stalo – že nám nejaké auto opäť vojde do cesty. Ten strach ma neustále sprevádza.

A potom som sa, akoby zázrakom, „narodila“ ešte po tretíkrát.

Čakala som na zastávke na električku, keď tu zrazu zo zákruty vyletelo auto. Šofér nezvládol riadenie a vyrútil sa priamo na nás, čakajúcich na zastávke. Narazil čelom do zábradlia, ktoré nás malo ochrániť. Náraz bol taký silný, že celá predná časť jeho auta bola zdemolovaná.

Sklo sa zosypalo na mňa, ako vidno na fotografiách, a na ďalších ľudí stojacich na zastávke. Pamätám si len, ako všetci kričali. A čo vodič? Zbabelo ušiel, akoby sa nič nestalo. Omráčilo ma to, roztriasla som sa a cítila som bezmocnosť. Celú situáciu som však stihla odfotiť, kým neprišla električka. Vystrašená som nastúpila a odišla, ale obavy a strach zostali.

Našťastie, polícia mala značku auta, takže mohla konať. Keby tam neboli tie zábrany, neviem, ako by to dopadlo. Nešťastie študentov z Bratislavy by sa mohlo zopakovať. Z toho mi naozaj naskakuje husia koža.

Je sychravé počasie a zima sa blíži. Chcem poprosiť všetkých vodičov: dajte si skontrolovať autá, prezuť pneumatiky a pripravte sa na zimu. Lebo ak niekomu ublížite, trest vás neminie. A tým nemyslím len finančný trest alebo zákaz šoférovania, ale aj ublíženie na zdraví alebo, nedajbože, smrť.

Takéto nešťastia, ktoré sa odohrajú v priebehu pár sekúnd, sa nedajú len tak vygumovať z mysle. Výčitky svedomia vás budú prenasledovať celý život. A to je bremeno, ktoré nesie človek sám. Preto, vodiči, buďte opatrní! Veď život sa môže otočiť naruby v jedinej sekunde.