Keď som sa presťahoval z Moravy pod Tatry na Slovensko, začal som spoznávať naše hory. A nielen to, chodil som ako horolezec aj sám. Vysoké Tatry sú nádherné a v Zakopanom na trhu som si kúpil zvonček. Priviazal som si ho na batoh, aby mi „vyhrával“ na cestu počas mojej samoty. 

Navyše som si vymyslel teóriu, že keď zvonček zvoní, tak proste idem, som živý. Keď prestane zvoniť, nebudem žiť – zomriem. Troška drsné, ale bral som to tak symbolicky.

Po čase som sa zoznámil s ďalším horolezcom a skamarátili sme sa. Aj sme spolu začali chodiť na túry. Raz mi vynadal, že ten zvonček ho znervózňuje, že si chce užívať nádherné ticho hôr, ale pritom ho ruší neustály cengot. Potom som zase menej chodil s druhými, aby som ich tým svojím divným zvykom nerušil, ale 15. januára 1985, bolo to rok po smrti mojej ženy, ktorá tu zanechala nášho trojročného synčeka, sme šli na horolezecké sústredenie na Popradské pleso. Doma som s čudným pocitom odväzoval ten zvonček z batoha. Akoby som mal predtuchu. Mal tam byť Sväťo, ten kamarát, a nechcel som ho dráždiť.

Keď sa sústredenie začalo, zabudol som naň a tešil sa z toho, čo zažijeme. Išli sme v čerstvom snehu, prachovom, tak polmetrovom na túru. Satanov žľab. Sväťo bol na čele a ja s dvomi ženami, obe boli Majky, sme šli za ním. Boli sme v rozstupoch pod sebou v jednej stope, každých desať metrov. 

Zrazu Sväťo vykríkol: „Lavína!“ Zodvihol som hlavu a dostal som náraz snehu do výšky hrudníka. A už sme leteli v lavíne aj s dvomi Majkami.

Bojoval som, krauloval, aby ma úplne nepohltila, až sa konečne lavína zastavila v doline. Mali sme šťastie, všetci sme prežili. Iba jedna Majka mala niečo s kolenom, ja som mal výron členka, ale nič vážne sa nikomu nestalo. Hneď ako sme sa z nej dostali, museli sme kráčať ďalej. Neboli mobily, a tak sme zišli po svojich až na Popradské pleso a zamierili do reštaurácie na rum, že sme to vôbec prežili. Koniec koncov, zaslúžili sme si a potrebovali sa trochu spamätať.

Nakoniec sme všetci mali trojtýždňové „maródky“ a ja som si prvýkrát uvedomil, že keby som neprežil, tak syn by bol sirota. Bolo by to veľmi kruté, stratil mamu a ešte aj otca... Ale na horolezectvo som nezanevrel. Je to stále vášeň, relax aj láska.

Hneď ako som prišiel domov po tej nehode, zvonček som si priviazal zasa na batoh, lebo teraz som bol o jeho význame ešte viac presvedčený ako predtým. Príbeh by sa mohol skončiť, ale má pokračovanie. Jedného dňa sme išli s partiou na huby na Spišskú Maguru. V ten deň som v lese ten zvonček z batoha stratil. Dosť dlho som ho hľadal, ale, bohužiaľ, nenašiel. Dozvonil. O týždeň mi zomrel otec… A keď toto píšem, oči mám zaliate slzami ako kedysi... Plačem.

Aj vy máte zaujímavý príbeh? Napíšte nám

Na vaše príbehy sa tešíme na email: novycasprezeny@novycasprezeny.sk alebo ivana.adamcova@newsandmedia.sk a uverejnené odmeníme krásnymi knižnými novinkami! Ďakujeme, že s nami tvoríte obsah!

Františka by nikdy nenapadlo, že ho zavalí lavína v Tatrách

Františka by ani nenapadlo, že ho zavalí lavína v Tatrách! Turistika sa zmenila na boj o život

ncpz

Nový čas pre ženy

Ľudia a príbehy

korektný obsah

Osud si pre nás často prichystá skúšky, na ktoré vôbec nie sme pripravení. Bohužiaľ, musíme sa k nim postaviť čelom a snažiť sa s nimi vysporiadať, ako najlepšie vieme. Aj naše čitateľky sa často pasujú s vecami, aké by vám ani vo sne nenapadli. Rozhodne nie ste vo vašich problémoch samy. Pozrite sa, akými spôsobmi nás život dokáže prekvapiť.

Františka by ani nenapadlo, že ho zavalí lavína v Tatrách! Turistika sa zmenila na boj o život

Súvisiace články

Nikdy by mi nenapadlo, že sa budem tak veľmi báť o synčeka! Nič nejedol a lekári nevedeli čo...

Terezin kamarát sa v 1968 postavil Rusom a tvrdo za to zaplatil! Netušila, že zažije okupáciu

Táňu by nenapadlo, že ju z krádeže obviní taký dobrý sused! Nález peňaženky nedopadol dobre

Dráždila jeho fantáziu na ulici, no netušil ako OSUD zariadi, že mu zavolá a FÍHA, bola to...

Spomíname: Bývala v dome z váľkov, skromne, bez hračiek a mobilov! Aj tak to bolo SUPER detstvo

Peťu varovali, že jej svokra je bosorka! Myslela, že je iba taká zlá, ale ONA bola SKUTOČNÁ

Nikdy by jej nenapadlo, že prežije 50 ELEKTROŠOKOV! Čo sa dialo Táni potom, by nepriala nikomu

Najprv mu obila košík s hubami o hlavu, aby jej neublížil! Zasmejete sa, čo za POTREBU mal

Výber pre vás