Na detstvo spomínam s&nbsp;láskou. Vyrastala som aj s&nbsp;dvoma súrodencami v&nbsp;malej dedinke na Gemeri. Bývali sme pri potoku v&nbsp;starom dome z&nbsp;váľkov! Sú to vlastne tehly robené doma z&nbsp;hliny a&nbsp;zo slamy a&nbsp;natlačené do drevenej formy. Keď som bola väčšia, hanbila som sa za ten dom, ale aj tak mám spomienky ako nikto!

V&nbsp;každom dome boli zvieratá. Mali sme studňu a&nbsp;vďaka starkému ťažné kone. Napájala som ich z&nbsp;veľkého vedra plného čírej vody z&nbsp;tej studne. Starký vpustil do studne dve ryby chytené v&nbsp;potoku a&nbsp;tie krásne narástli. Lenže preto sme my deti boli stále pri studni a&nbsp;mama mala hrôzu, aby sme sa tam neutopili. Dnes jej dobre rozumiem. Vtedy mi to bolo jedno.

Narodila som sa po vojne v&nbsp;roku 1949. Nemali sme so sestrou bábiky, brat mal koníka z&nbsp;dreva, ktorého mu vystrúhal otec, a&nbsp;drevenú kolkáreň. Sladkosti neboli. Ani cukor v&nbsp;dnešnej podobe. Ale možno sa ešte niekto pamätá, že kryštálový cukor sa vôbec nepodobal na ten dnešný. Bol ako minerál, mal tvar pyramídy alebo hrudky, cez ktorú bolo vidieť špagát, a&nbsp;táto hrudka sa rozbíjala na malé a&nbsp;mohla sa aj mlieť v&nbsp;mlynčeku. Mal zvláštne príťažlivú vôňu a&nbsp;farbu a&nbsp;my deti sme išli za ním ako včely za kvetom. Neviem zabudnúť ani na „krumpľový“ (zemiakový) cukor alebo šumienky – z&nbsp;oboch mi bolo zle. Bolo to lacné a&nbsp;nevedeli sme, kedy prestať. Šumienka vyzerala ako štvorček a&nbsp;lízali sme ju, až nám z&nbsp;jazyka tiekla krv, lebo tam bola kyselina citrónová.

Najkrajšie však boli prázdninové večery so starkými a&nbsp;s&nbsp;našimi otcami, ktorí sedávali na brehu pri potoku. My deti sme si natiahli tričká cez kolená, aby nás neštípali komáre. Lenže starkí začali hovoriť o&nbsp;strigách, žmurkli na seba a&nbsp;my sme sa triasli od strachu. Práve to chceli, aby sme išli domov spať. „Jano, či si počuv, na Vápne (kopec za dedinou) vraj straší! Išou tam voz o&nbsp;povnoci a&nbsp;odrazu z&nbsp;močiara vychádzali svetlá. Kone sa splašele a&nbsp;krásna mladucha (nevesta) sedela vzadu na tom voze! Druhá vychádzala z&nbsp;močiara a&nbsp;volala pohoniča, aby ju zachránil. Voz už bol kolesom v&nbsp;močiari, ale objavil sa iný pohonič, ktorý šibal bičom, a&nbsp;kone sa pustili do cvalu a&nbsp;zastali už len pred vlastným domom. Pohonič bol bledý a&nbsp;ledva od strachu stál na nohách.“

My deti sme sa triasli tak, ako sa hovorí, že zub k&nbsp;zubu nám nedochádzal, a&nbsp;ani tých pár metrov sme nevedeli domov prejsť od strachu. Mama nás už čakala s&nbsp;kúpeľom, a&nbsp;tak sme každý dostali po holom zadku, lebo jej volanie nikto nepočul. A&nbsp;to sa stávalo často.

Z&nbsp;desiatich vecí sme veľakrát mali len jednu, žili sme skromne a&nbsp;nový dom sme stavali, až keď som maturovala. Rodičia boli prísni, ale aj tak sme si ich vážili a&nbsp;zážitky nám zostali dodnes.

Aj keď sme vyrástli a&nbsp;založili si vlastné rodiny, rodičom sme chodili pomáhať aj s&nbsp;deťmi, ktoré dodnes spomínajú na prechádzky do hory na hríby, na ukladanie dreva či šantenie na dvore a&nbsp;na koláčik od starkej. Ani by mi nenapadlo sťažovať sa, ako som žila, aj keď to bolo náročné. 

Aj vy máte zaujímavý príbeh? Napíšte nám

Ak aj vy máte pekný príbeh a chcete sa podeliť či inšpirovať iných, napíšte nám na email <strong>novycasprezeny@novycasprezeny.sk</strong> a my ho s radosťou uverejníme! 

Nemala som hračky ani žiadne vymoženosti, napriek tomu to bolo šťastné detstvo

Nemala som hračky, napriek tomu to bolo šťastné detstvo

Spomíname: Bývala v dome z váľkov, skromne, bez hračiek a mobilov! Aj tak to bolo SUPER detstvo

ncpz

Nový čas pre ženy

Ľudia a príbehy

korektný obsah

<p>Osud si pre nás často prichystá skúšky, na ktoré vôbec nie sme pripravení. Bohužiaľ, musíme sa k nim postaviť čelom a snažiť sa s nimi vysporiadať, ako najlepšie vieme. Aj naše čitateľky sa často pasujú s vecami, aké by vám ani vo sne nenapadli. Rozhodne nie ste vo vašich problémoch samy. Pozrite sa, akými spôsobmi nás život dokáže prekvapiť.</p>

Spomíname: Bývala v dome z váľkov, skromne, bez hračiek a mobilov! Aj tak to bolo SUPER detstvo

Súvisiace články

Helena sa mala stretnúť v Budapešti s priateľmi z NDR! Ale to, čo VIDELA na HOTELI, bol ŠOK!

SVOKRA jej zakázala ďalšie DETI! Rozum sa pri tom zastavuje, ale čo urobil MANŽEL? PRÍŠERNÉ

Táňu by nenapadlo, že ju z krádeže obviní taký dobrý sused! Nález peňaženky nedopadol dobre

Terka spomína na vtipné začiatky na stavbe! Ani sa jej nesnívalo, že sa presadí v mužskej práci

Betka sa nevie z toho spamätať! Ich vlastný pes skoro roztrhal manžela: Je to vôbec možné?

Najprv mu obila košík s hubami o hlavu, aby jej neublížil! Zasmejete sa, čo za POTREBU mal

Zbalila bohatého muža, no nebol jej dosť dobrý, chytila si zajačika! UFF, tej jej teda VYVIEDOL

S BRATOM sme si rozumeli, ale keď som sa vydala, zmenil sa: Nedoprial mi PENIAZE Z DEDIČSTVA!

Výber pre vás