Mali voľný vzťah, žiadne záväzky, len potešenie! Všetko sa zmenilo, keď otehotnela, ten podraz

Zoznámili sme sa cez internet a náš vzťah prechádzal zvláštnymi fázami. Keď sme sa stretli, nebola to láska na prvý pohľad, ale stali sme sa kamarátmi. Neskôr sme neodolali a pomilovali sme sa, čo bolo prekvapivo super a spojilo nás to ešte viac. Potom sme sa sporadicky stretávali, milovali, kamarátili a nič si nesľubovali. Sama som navrhla tento model, zdalo sa mi, že bez lásky nechcem nič vážne, žiadne záväzky.

Chýbalo mi to prvotné poblúznenie. Možno som ovplyvnená romantickými knihami, ale jednoducho som stále čakala, či náhodou nestretnem ešte niekoho iného – a bude to ten pravý, ktorý vo mne vyvolá ošiaľ vášne a zamilovanosti.

Nič sa však nedialo, len medzi mnou a Henrichom sa to prehlbovalo. Niektoré dni zostal on u mňa alebo ja u neho a cez leto sme spolu strávili toľko času, až sme sa rozhodli, že to skúsime so spoločným bývaním. Nebola som proti. Napriek tomu, že sme si tak dobre rozumeli a dokázali sme si tolerovať množstvo chýb, nevidela som to, čo mám… Láska má predsa veľa podôb! A tá moja bola takáto. Namiesto vychutnávania si chvíľ s priateľom som mala akési bočné vrátka. Henrich povedal, že práve toto je ten dôvod, prečo nám to klape. Ak si myslíte, že je to dočasné, dokážete si odpustiť oveľa viac.

A potom sa to stalo, meškala mi menštruácia. Chránili sme sa, ale to asi nestačilo. Keď som niekedy nadhodila Heňovi, čo by sa stalo, keby som otehotnela, len sa smial a vždy ma ubezpečil, že vôbec nič by sa nestalo. Mali by sme dieťa a boli by sme rodičia. Veď vek na to máme. Aj ma tešila tá jeho uvoľnenosť a prístup, je pravda, že on mal 31 a ja 30, a teda naozaj sme dieťa pokojne mohli mať. Obaja sme mali prácu, bývanie, zvládli by sme to. Lenže, keď som uvidela tie dve čiarky na teste, srdce sa mi rozbúchalo a ja som vôbec netušila, ako mu to poviem.

Nepovedala som. Vybavila som si tehotenský preukaz a šla na prvý ultrazvuk bez neho s myšlienkou, že sa potom rozhodnem, čo ďalej… Či sa stanem mamou, alebo nie. Keď som na ultrazvuku zbadala rýchly tlkot srdca, tak sa to stalo: neuveriteľne som sa zamilovala do toho malého človiečika vo mne, ktorý bol v tom čase ešte neskutočne malilinký.

Neváhala som a povedala to Heňovi. No jeho reakcia ma prekvapila. Vôbec sa netešil. „Ale veď si hovoril, že si tiež praješ dieťatko,“ hovorila som mu na ospravedlnenie. Ale on sa môjmu pohľadu vyhýbal. Po celých dňoch mlčania sa konečne vyjadril: Mám ísť na potrat! Vraj sa mýlil a predsa ešte nie je ten správny čas na dieťa. On nemôže a nechce mať takú zodpovednosť.

Bola som šokovaná. Vtedy sme spolu už rok žili. Považovala som to za nesmierne neférové, ale už som cítila toľko lásky k môjmu nenarodenému dieťatku, že som priateľa jednoducho vyhodila. Radšej sa budem prebíjať ako slobodná mamička. Môj miláčik Adriánko, ktorý má dnes 11 mesiacov, je mojím veľkým šťastím...